Americký systém C-RAM: posledná línia obrany základní pred dronmi na Blízkom východe

Ilustračná fotografia: lodný systém blízkej obrany Phalanx CIWS počas testovacej streľby na palube raketového krížnika USS Monterey v Ománskom zálive 7. novembra 2008. Foto: Mass Communication Specialist 3rd Class William Weinert, zdroj: U.S. Navy, licencia Public Domain (US Government), zdroj Wikimedia Commons, licencia: https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Licensing, info: https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Reusing_content_outside_Wikimedia.

Počas súčasného napätia na Blízkom východe sa americké základne čoraz častejšie stretávajú s útokmi dronov, rakiet a mínometných granátov. Na ich zastavenie používajú Spojené štáty špeciálne obranné systémy C-RAM, ktoré dokážu zničiť prichádzajúce projektily v poslednej chvíli – doslova niekoľko sekúnd pred dopadom.

Video, ktoré sa objavilo na sociálnej sieti X, zachytáva moment, keď systém protivzdušnej obrany zostreľuje pravdepodobný dron smerujúci na medzinárodné letisko v irackom Erbile. Záznam ukazuje typickú stopu streliva, ktoré americké systémy používajú pri obrane základní.

Konflikt na Blízkom východe. Posledná línia obrany pred dronmi

Jednou z najväčších hrozieb pre americké jednotky v regióne sú dnes iránske drony a rakety krátkeho dosahu, ktoré dokážu útočiť na základne, logistické uzly alebo letiská. Proti takýmto útokom Spojené štáty nasadzujú systémy kategórie C-RAM (Counter-Rocket, Artillery, Mortar).

Ako už názov napovedá, ide o špeciálne obranné systémy určené na ničenie rakiet, delostreleckých granátov a mínometných projektilov. V posledných rokoch sa ich úloha ešte rozšírila – dnes dokážu účinne likvidovať aj malé bezpilotné lietadlá.

Na mnohých amerických základniach na Blízkom východe tak systém C-RAM predstavuje poslednú líniu obrany, ktorá má zastaviť projektil ešte pred dopadom do chráneného priestoru.

Phalanx – systém, ktorý strieľa ako „laser“

Najznámejším americkým systémom tejto triedy je Phalanx Weapon System, ktorý vznikol na základe skúseností z konfliktov v Iraku a Afganistane. Na jeho vývoji sa podieľali spoločnosti Northrop Grumman, Raytheon a Oshkosh Defense.

Systém využíva legendárny rotačný kanón M61A1 Vulcan kalibru 20 mm, ktorý pracuje na princípe Gatlingovho mechanizmu. Tento kanón dokáže vystreliť 3 000 až 4 500 nábojov za minútu.

Na videu je veľmi dobre vidieť takzvanú „stenu projektilov“, ktorú rotačný kanón Vulcan vytvára pri streľbe. Práve táto extrémna hustota paľby umožňuje systému Phalanx zničiť prichádzajúcu raketu alebo dron v posledných sekundách pred zásahom.

Používané projektily M-246 Vulcan majú špeciálnu bezpečnostnú vlastnosť. Po približne 2 300 metroch letu sa automaticky zničia, aby sa minimalizovalo riziko vedľajších škôd.

Inteligentný radar a automatická obrana

Samotný kanón by však nebol účinný bez pokročilých senzorov. Phalanx kombinuje zbraňový systém s vyhľadávacím a sledovacím radarom, ktorý dokáže automaticky detegovať prichádzajúce projektily.

Po zachytení cieľa systém okamžite vypočíta trajektóriu a automaticky otvorí paľbu, často v priebehu niekoľkých sekúnd.

Americká armáda dnes používa modernizovanú verziu Phalanx 1B, ktorá obsahuje aj infračervené senzory. Tie umožňujú vyhľadávať a sledovať ciele nielen radarom, ale aj pomocou tepelného obrazu.

Systém tak dokáže vyhodnotiť hrozbu, určiť jej prioritu a následne ju zničiť – a to vo dne aj v noci.

Doplnok k systémom Patriot a THAAD

Ilustračná fotografia: americké protilietadlové raketové systémy Patriot pripravené na nasadenie v roku 1997. Foto: neznámy autor, zdroj: U.S. Army / Wikimedia Commons, licencia Public Domain (US Government), zdroj Wikimedia Commons, licencia: https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Licensing, info: https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Reusing_content_outside_Wikimedia.

C-RAM je súčasťou širšieho systému protivzdušnej obrany Spojených štátov. Na rozdiel od veľkých systémov ako Patriot alebo THAAD, ktoré zachytávajú rakety vo veľkých výškach a na veľké vzdialenosti, má Phalanx úplne inú úlohu.

Jeho cieľom je zastaviť projektil v poslednej fáze letu, keď už prenikol cez všetky ostatné obranné vrstvy.

Práve preto sa často označuje ako posledná ochranná bariéra pre základne a vojenské objekty. V kombinácii s radarovými systémami a ďalšími prvkami protivzdušnej obrany vytvára viacvrstvový štít, ktorý chráni americké sily v najnebezpečnejších regiónoch sveta.