Spojené štáty presúvajú na Blízky východ ďalšiu mobilnú bojovú silu. Približne 2 500 príslušníkov americkej námornej pechoty sa plaví na palubách výsadkových vojnových lodí smerom do oblasti, kde sa konflikt s Iránom dostáva do čoraz neistejšej fázy.

Podľa informácií zverejnených Army Recognition (s odvolaním na The Wall Street Journal) ide o posilnenie americkej prítomnosti v regióne v čase, keď Washington vyhodnocuje reakciu Teheránu po takmer dvoch týždňoch spoločných americko-izraelských leteckých a raketových úderov.

Mobilná expedičná sila priamo z mora

Nasadenie približne 2 500 mariňákov predstavuje ďalší prvok v už rozsiahlej americkej vojenskej prítomnosti na Blízkom východe. V regióne sa totiž už nachádza viac než 50 000 amerických vojakov rozmiestnených na základniach a na vojnových lodiach.

Nová skupina však prináša niečo iné než statické jednotky na základniach. Ide o plne mobilnú expedičnú silu, ktorá môže reagovať na krízy priamo z mora. Takéto jednotky dokážu vykonávať široké spektrum operácií – od odstrašujúceho hliadkovania, cez rýchle vojenské zásahy až po podporu presných úderov.

Mariňáci sú súčasťou formácie známej ako Marine Expeditionary Unit (MEU), ktorá zvyčajne operuje v rámci námornej skupiny Amphibious Ready Group (ARG). Táto koncepcia umožňuje kombinovať letecké, pozemné aj námorné schopnosti na jednej expedičnej platforme.

Výsadkové lode ako malé lietadlové nosiče

Medzi plavidlá spojené s týmto nasadením patrí aj USS Tripoli, moderná výsadková útočná loď triedy America. Táto trieda lodí predstavuje evolúciu tradičných výsadkových lodí a kladie väčší dôraz na letecké operácie.

Loď s výtlakom približne 45 000 ton má plnohodnotnú letovú palubu a dokáže fungovať ako ľahký lietadlový nosič. Na jej palube môžu operovať stíhačky, vrtuľníky aj konvertoplány.

Práve tieto schopnosti robia z expedičných skupín mimoriadne flexibilný nástroj americkej vojenskej stratégie. Velitelia môžu z mora vyslať letecké údery, výsadkové operácie alebo rýchle posily pre jednotky na pevnine, pričom samotné lode zostávajú mimo bezprostredného dosahu mnohých hrozieb.

Stíhačky F-35B a konvertoplány Osprey

Letecké krídlo expedičnej skupiny zvyčajne zahŕňa aj stíhačky F-35B Lightning II, ktoré dokážu štartovať z krátkej paluby a pristávať vertikálne. Tieto lietadlá kombinujú stealth technológiu, pokročilé senzory a presne navádzané zbrane.

F-35B môže z výsadkových lodí vykonávať presné údery, prieskum aj označovanie cieľov na vzdialenosť približne 450 námorných míľ.

Dôležitou súčasťou expedičnej sily je aj konvertoplán MV-22B Osprey, ktorý spája vlastnosti vrtuľníka a turbovrtuľového lietadla. Dokáže vzlietnuť vertikálne ako vrtuľník, no počas letu sa jeho rotory otočia dopredu a stroj pokračuje rýchlosťou lietadla.

Osprey môže prepravovať približne dve desiatky mariňákov alebo niekoľko ton nákladu a jeho dolet presahuje 800 námorných míľ. V praxi to znamená, že jednotky môžu zasiahnuť hlboko vo vnútrozemí, hoci ich základňa zostáva na lodi ďaleko od pobrežia.

Hormuzský prieliv: strategická úžina sveta

Nasadenie amerických výsadkových síl prichádza v čase, keď sa situácia v Hormuzskom prielive výrazne zhoršuje. Ide o jednu z najdôležitejších námorných trás planéty.

Cez tento úzky priechod medzi Perzským zálivom a Arabským morom totiž prechádza približne pätina svetových dodávok ropy. Akékoľvek narušenie dopravy tu okamžite ovplyvňuje globálne energetické trhy.

V posledných dňoch sa objavili správy o útokoch a bezpečnostných incidentoch v blízkosti obchodných tankerov, čo spôsobilo spomalenie lodnej dopravy a zvýšilo obavy na energetických trhoch.

Podľa amerických predstaviteľov existujú aj náznaky, že Irán začal rozmiestňovať námorné míny v lodných trasách Perzského zálivu, čo by mohlo ešte viac skomplikovať pohyb komerčných lodí.

Americké vojnové lode môžu sprevádzať tankery

Washington zároveň zvažuje aj ďalšie opatrenia na ochranu obchodnej plavby v oblasti. Americký prezident Donald Trump naznačil, že v prípade pokračujúcich útokov by vojnové lode amerického námorníctva mohli začať sprevádzať tankery cez Hormuzský prieliv.

Takáto operácia však patrí medzi najrizikovejšie námorné misie a podľa viacerých analytikov by si vyžadovala rozsiahle vojenské kapacity vrátane odmínovacích plavidiel a ďalších podporných jednotiek.

Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku „Ani americké vojnové lode zatiaľ nedokážu chrániť tankery v Hormuzskom prielive“, kde vysvetľujeme, prečo eskortné operácie v tejto strategickej úžine predstavujú mimoriadne náročnú úlohu.

Konflikt sa rozširuje aj mimo bojiska

Napätie v regióne už prinieslo viacero incidentov. Počas operácií spojených s konfliktom sa v západnom Iraku zrútil tankovací lietadlový tanker KC-135 Stratotanker amerického letectva.

Zároveň sa objavujú správy o širšom geografickom dosahu krízy. Turecké úrady napríklad oznámili, že systémy protivzdušnej obrany NATO zachytili iránsku raketu, ktorá vstúpila do tureckého vzdušného priestoru.

K bezpečnostným obavám sa pridávajú aj kybernetické incidenty. Nedávny kybernetický útok na amerického výrobcu zdravotníckej techniky Stryker vyvolal podozrenia, že iránske alebo s Iránom spojené hackerské skupiny by mohli konflikt preniesť aj do digitálneho priestoru.

Blízky východ vstupuje do novej fázy krízy

Nasadenie expedičnej skupiny amerických mariňákov tak predstavuje viac než len taktické posilnenie. Ide o strategický signál, že Spojené štáty sú pripravené chrániť kľúčové námorné trasy a zároveň si ponechať schopnosť rýchleho zásahu.

Ak by Irán pokračoval v tlaku na lodnú dopravu a Západ by odpovedal eskortnými operáciami alebo odmínovaním plavebných trás, konflikt by sa mohol transformovať z leteckej a raketovej kampane na širšiu námornú konfrontáciu.

Takýto vývoj by mal okamžité dôsledky nielen pre bezpečnosť regiónu, ale aj pre globálny obchod, ceny energií a stabilitu medzinárodného bezpečnostného prostredia.

Strategické dôsledky nasadenia

Nasadenie 2 500 amerických mariňákov na výsadkových lodiach ukazuje, že Washington pripravuje flexibilné sily schopné rýchlo reagovať na ďalší vývoj konfliktu s Iránom. V centre pozornosti sa čoraz viac ocitá Hormuzský prieliv, ktorý by sa mohol stať ďalším strategickým bojiskom.

Ak by došlo k ohrozeniu tankerovej dopravy alebo k pokusom o blokádu úžiny, expedičné jednotky námornej pechoty by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri ochrane lodnej dopravy, stabilizácii pobrežia alebo rýchlych zásahoch v regióne.