Miesto, kde vzniknú neuróny nie je miestom, kde skončia: Nová štúdia sleduje proces migrácie v ľudskom mozgu
Vďaka novej štúdií vedci odhaľujú viac záhad nášho najkomplexnejšieho orgánu.
Vývoj ľudského mozgu je proces, ktorý je do veľkej miery zahalený rúškom tajomstva. Vývoj sa začína neurálnou trubicou a končí sa mozgom, ktorý má v prípade novorodenca 100-miliárd prepojených neurónov. Aby bolo také niečo možné, mozog musí rásť a vyvíjať sa počas tehotenstva rýchlosťou približne 250-tisíc nervových buniek za minútu, píše portál SciTech Daily.
Nervové bunky ale nevznikajú všetky priamo v mozgu. Niektoré môžu vzniknúť ďaleko od miesta, kde eventuálne skončia. Migrácia nervových buniek bola vedcami dôsledne študovaná na zvieracích modeloch pomocou špeciálnych stopovacích látok. Nová štúdia však po prvýkrát sledovala migráciu nervových buniek u ľudí.
Nervové bunky, alebo neuróny sú špecializovanými bunkami. Prenášajú, spracúvajú a ukladajú informáciu. Časť neurónov prenáša informácie z vonkajšieho a vnútorného prostredia do riadiacich centier centrálnej nervovej sústavy. Ďalšia časť následne posiela informáciu z centier do tkanív alebo orgánov. Ďalšia časť neurónov tvorí regulačné centrá, ktoré signály spracúvajú, ukladajú a pripravujú odpoveď.
Výskum bol publikovaný 20. apríla vo vedeckej publikácii Nature. Vedci našli novú metódu, ako študovať pohyb ľudských mozgových buniek počas vývoja zárodku. Tieto poznatky našli študovaním dospelého mozgu.
„Zakaždým, keď sa bunka rozdelí na dve dcérske bunky, vzniká jedna alebo viac nových mutácií. Tie nechávajú za sebou stopy, ktoré dokážu sekvencery DNA zachytiť,“ vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Joseph Gleeson.
Vznik ľudského mozgu
Tým že vedci dokážu prečítať tieto mutácie, získavajú dôležité poznatky o tom, ako sa náš mozog vyvíja v porovnaní s ostatnými živočíchmi. V ľudskom tele sa nachádza približne 30 triliónov buniek, no Gleeson a jeho vedecký tím sa špecializovali len na niekoľko stoviek DNA mutácií, o ktorých predpokladajú, že sú jedny z úplne prvých. Sledovaním týchto mutácií následne dokázali vytvoriť model vývoja ľudského mozgu.
Neprehliadnite
Dôležitou časťou procesu bolo pochopiť typ buniek, ktorý ukazuje hľadanú mutáciu. Preto vytvorili spôsob ako izolovať každý hlavný typ buniek v ľudskom mozgu. Zistili, že excitačné a inhibičné neuróny vznikajú v úplne odlišných častiach mozgu a neskôr sa zmiešavajú dokopy v cerebrálnom kortexe. Zároveň si ale všimli rozdiely medzi oboma hemisférami, čo naznačuje, že sa od seba oddelia oveľa skôr, než sa predpokladalo.
Štúdia vedcov by ale mohla priniesť pokroky aj v liečbe určitých chorôb. Napríklad v prípade nestopovateľnej epilepsie, kedy pacient dostane šok z ničoho nič a vyžaduje sa operácia. Ako uvádzajú autori štúdie, pomocou tejto štúdie budú môcť zistiť, prečo sa tento typ epilepsie drží v jednej hemisfére mozgu. Ak poznatky tejto štúdie autori aplikujú do praxe, sú presvedčení, že sa im podarí odhaliť ešte viac záhad nášho mozgu.
Komentáre