Mesiac nie je až tak „geologicky mŕtvy“, ako sme si mysleli. Nové štruktúry menia evolučnú históriu našej prirodzenej družice
Výskumníci zistili, že náš Mesiac nemusí byť až tak geologicky mŕtvy, ako to naznačovali predchádzajúce vedecké práce. Výskumníci objavili takmer 300 nových štruktúr, ktoré nám viac ukazujú o dynamike pod povrchom Mesiaca.
Dlhú dobu výskumníci predpokladali, že je náš Mesiac geologicky “mŕtvy”. Nová štúdia, za ktorou stoja výskumníci z University of Maryland, nám ale ukazuje niečo iné.
Už celé desaťročia vedci skúmajú Mesiac a snažia sa získať všetky časti skladačky, ktorá by nám prezradila jeho komplexnú geologickú a evolučnú históriu. Tmavé ploché “fľaky” na povrchu Mesiaca sú tvorené vychladnutou lávou a naznačujú, že naša prirodzená družica prechádzala v minulosti výraznou kompresiou.
Predchádzajúce výskumy ale vyhodnotili, že kontrakcie Mesiaca museli nastať pred miliardami rokov a dnes je Mesiac už dlhodobo geologicky neaktívny. Nová štúdia ale prináša zistenia, ktoré ukazujú, že pod povrchom môže byť naša prirodzená družica dynamickejšia, než sme spočiatku predpokladali.
“Veľa výskumníkov verí, že väčšina geologických procesov na Mesiaci prebehla pred dva a pol, možno troma miliardami rokov. Pozorovali sme, že určité tektonické štruktúry mohli byť aktívne počas poslednej miliardy rokov a môžu byť stále aktívne. Na odvrátenej strane mesiaca sme pozorovali hrebene, ktoré mohli vzniknúť počas posledných 200-miliónov rokov. Ak berieme ohľad na vek Mesiaca, môžeme povedať, že vznikli relatívne nedávno,” tvrdí Jaclyn Clark, jeden z autorov štúdie.
Mesiac je aktívnejší, než sa zdá
V rámci práce sa výskumníkom podarilo identifikovať na vzdialenej strane Mesiaca 266 nových drobných hrebeňov. Tieto štruktúry výskumníci nachádzali v skupinkách 10 až 40 v sopečných regiónoch. Tie vznikli pred 3,2 až 3,6-miliardami rokov v zúžených oblastiach, ktoré sa mohli vyznačovať oslabeným mesačným povrchom. Na odhadnutie veku týchto hrebeňov výskumníci počítali krátery. Zistili, že hrebene nemajú až tak vysoký vek ako okolité štruktúry.
“Počítanie kráterov nám hovorí, že čím viac kráterov povrch má, tým je starší, pretože mal čas na zbieranie väčšieho množstva kráterov. Po vypočítaní množstva kráterov okolo objavených drobných hrebeňov sme zistili, že niektoré hrebene prechádzajúc cez existujúce impaktné krátery. Veríme, že niektoré štruktúry mohli byť tektonicky aktívne počas posledných 160-miliónov rokov,” vysvetľuje Clark.
Čo je ale zaujímavejšie, hrebene na odvrátenej strane Mesiaca majú podobnú štruktúru ako tie, ktoré výskumníci objavili na privrátenej strane. To naznačuje, že mohli vzniknúť prostredníctvom rovnakých síl. Pravdepodobne vznikli kombináciou postupného scvrkávania Mesiaca a zmien v lunárnej orbite. Vesmírny program Apollo odhalil plytké zemetrasenia na Mesiaci pred niekoľkými dekádami.
Neprehliadni
Nové objavené hrebene poukazujú na to, že tieto štruktúry môžu byť previazané s podobným typom seizmickej aktivity. Autori štúdie vysvetľujú, že ak pochopíme evolúciu mesačného povrchu, mohli by sme získať viac poznatkov, ktoré nám pomôžu pri nadchádzajúcich misiách na Mesiac.
“Dúfame, že sa budúcim misiám na Mesiac podarí so sebou priniesť prienikový radar, vďaka ktorému by sme dokázali nahliadnuť pod povrch našej prirodzenej družice,” hovoria vedci.
Ako sa vyvíjala naša prirodzená družica
Minulý rok výskumníci zistili, z čoho presne sa náš Mesiac skladá. Štúdia potvrdila, pevnosť vnútorného jadra Mesiaca a hustotu porovnateľnou so železom. Nový výskum spochybňuje akceptované teórie o evolúcii magnetického poľa našej prirodzenej družice. Keď vedci potvrdili existenciu vnútorného jadra Mesiaca a objavili dôkazy, ktoré potvrdzujú, že sa lunárny plášť v určitom bode “prehodil”, potom vedci získavajú nový pohľad na časovú os evolúcie Mesiaca počas prvej miliardy rokov.
Výskumníci v rámci tejto štúdie pracovali práve so spomenutými seizmickými dátami, ktoré zozbierali misie programu Apollo. Vedci dokázali zistiť aj to, čo obklopuje tekuté vonkajšie jadro Mesiaca. Výsledky štúdie naznačujú, že jadro Mesiaca má hustotu 7 822 kilogramov na meter štvorcový, čo je veľmi blízko hustote železa. Viac sa o internej kompozícii našej prirodzenej družice môžeš dočítať v tomto článku.
Komentáre