Mars tak, ako ste ho ešte nevideli: Mapa planéty zachytáva jej povrch v 72 vlnových dĺžkach.
Vedci zverejnili časť mapy, ktorá podnieti novú vlnu vedeckých objavov.
Mars tak, ako ste ho ešte nevideli. Tím vedeckej misie Mars Recconnaissance Orbiter zverejnil prvé časti mapy pokrývajúcej takmer celý povrch červenej planéty. Mapu vytvoril vedecký inštrument CRISM (pozn. redakcie: Compact Reconnaissance Imaging Spectrometer for Mars). Mapa má 5.6 gigapixelov a 72 farieb. Nájdete na nej zachytené minerálne zloženie marťaského povrchu.
Mapa sa skladá z 51-tisíc pruhov, pričom jeden pruh zobrazuje 540 km povrchu. Dokopy sa vedcom podarilo zmapovať 86% Marsu. Mapa je prvou svojho druhu a výskumníkom ponúka studnicu dát, z ktorej budú môcť čerpať nasledujúce roky, píše portál Johns Hopkins APL.
„V podstate ide o úplne nový set dát, ktorý odštartuje druhú vlnu objavov týkajúcich sa kompozície marťanského povrchu. Misia MRO už má naplánované odfotenie stoviek nových regiónov, ktoré sme objavili prostredníctvom mapy,“ vyjadril sa Scott Murchie, vedec pracujúci s vedeckým nástrojom CRISM.
Vedci zverejnili len časť mapy, ktorá zachytáva päť z vedecky najzaujímavejších regiónov Marsu. V nasledujúcich šiestich mesiacoch budú vedci postupne zverejňovať ďalšie časti, ktorých je dokopy 1 764. Misia CRISM, ktorá priniesla detailnú mapu povrchu, pátra na Marse po stopách vody, ktorá pravdepodobne na planéte existovala pred niekoľkými miliardami rokov. Povrch červenej planéty dokáže zachytiť v 544 odlišných vlnových dĺžkach pokrývajúcich viditeľné a infračervené spektrum. Misia sa zakladá na princípe, že každý minerál vytvára jedinečnú stopu vo vlnových dĺžkach. Vedci dokážu túto stopu rozpoznať a následne určiť zloženie povrchu na snímke.
Mapa Marsu
Od počiatku misie sa nástroju CRISM podarilo vytvoriť až 33-tisíc záberov z vysokým rozlíšením. Jeden takýto záber pokrýva oblasť o rozlohe 10 x 10 km štvorcových a zachytáva Mars vo všetkých 544 vlnových dĺžkach. Tieto zábery pomohli pri výbere vhodných pristávacích miest pre misie a pomôžu aj pri ďalších vedeckých objavoch.
Popri tom však nástroj zachytával aj zábery s nižším rozlíšením. Išlo o mapovacie „pruhy“ zachytávajúce 540 km dlhú a 10 km širokú oblasť. Tieto zábery vznikli len v 72 vlnových dĺžkach.
Neprehliadnite
„Vytvorenie mapy celej planéty trvá celej skupine mimoriadne výkonných počítačov približne mesiac,“ vyjadrila sa Katie Hancock, ktorá viedla optimalizáciu záberov z CRISM.
Optimalizácia tisícov záberov bola pre vedcov na Zemi mimoriadne náročná. Pri optimalizácii totiž museli zohľadniť to, že zábery vznikali pri rôznych počasiach, či ďalších faktorov ovplyvňujúcich jednotlivé zábery. Vydanie mapy, hoci momentálne ešte nekompletnej, ale nie je náhodou.
V roku 2018 prestal fungovať kryosystém nástroja CRISM, čo znamená, že vytvoriť ďalšie infračervené zábery už nebude možné. Samotný nástroj pomaly odchádza do dôchodku, vysvetľujú vedci. Ak by v budúcnosti vznikla potreba preskúmať určitý zaujímavý región zblízka, CRISM ostane k dispozícii aj napriek tomu, že sa jeho vedecká misia končí.
Komentáre