Mars je planétou dvoch tvárí. Astronómovia práve prišli s vysvetlením jednej z najväčších záhad planéty
Mars je planéta, ktorá má dve tváre a vedcom sa podarilo zistiť, prečo je to tak. Odpovede, ktoré hľadali, sa nachádzali hlboko v planéte.
Planéta Mars je domovom jednej z najväčších záhad Slnečnej sústavy, ktorá nedá spávať výskumníkom už od 70. rokov minulého storočia. Nazýva sa marťanská dichotómia a ako názov napovedá, ide o rozdelenie červenej planéty na dve rozdielne pologule.
Ako informuje portál The Conversation, južná polovica planéty je približne o päť až šesť kilometrov vyššie ako severné nížiny. Neexistuje kozmický objekt v Slnečnej sústave, kde by bol rozdiel tak výrazný ako na Marse. Výskumníci v novej štúdii hľadali príčinu tohto výškového rozdielu medzi dvoma pologuľami planéty.
Predchádzajúce výskumy naznačovali, že za rozdiel môžu externé faktory, napríklad kolízia s veľkým asteroidom. Niektorí naznačovali, že za to môžu interné faktory, napríklad spôsob akým prúdi teplo cez roztavené útroby planéty. V novej štúdii výskumníci pracovali s dátami zemetrasení na Marse, ktoré zaznamenala sonda NASA Insight.
Táto sonda leží takmer na hranici, kde sa dva marťanské regióny stretávajú. V rámci štúdie výskumníci sledovali spôsob, ako sa seizmické vlny šíria cez červenú planétu. Ukázalo sa, že príčina marťanskej dichotómie sa nachádza hlboko pod povrchom červenej planéty.
“Rozdiel vo výške nie je jediným rozdielom medzi dvoma stranami Marsu. Južné výšiny sú posiate krátermi a zmrznutými lávovými prúdmi. Oproti tomu je severná nížina hladšia a plochá, takmer bez akýchkoľvek viditeľných jaziev,” vysvetľujú výskumníci.
Z geofyzikálnych a astronomických meraní výskumníci dokázali zistiť, že kôra Marsu je výrazne hrubšia na vysokom juhu ako na nízkom severe. K tomu sa pridáva fakt, že horniny na juhu planéty sú magnetizované. S najväčšou pravdepodobnosťou sa teda datujú do obdobia, kedy mal Mars magnetické pole.
Neprehliadni
Marťanskú dichotómiu objavili výskumníci v 70. rokoch, keď zábery zo sond Viking ukázali rozdiely vo výške a v hustote kráterov.
Prečo má Mars dve rozdielne pologule?
Výskumníci veria, že kedysi sa na planéte nachádzal oceán, podobne ako na Zemi. Ak to tak skutočne bolo, severná pologuľa je najpravdepodobnejším miestom pre tento oceán. Výskumníci stále o tomto diskutujú, no čoraz viac dôkazov naznačuje, že na Marse skutočne mohla existovať kedysi dávno voda a s ňou potenciálne aj život.
Ako sme spomínali na začiatku, výskumníci dlhodobo uvažovali o tom, čo mohlo marťanskú dichotómiu spôsobiť. Postupom rokov sa vykryštalizovali dve hlavné teórie. Podľa jednej za rozdiely v pologuliach planéty môžu interné, podľa iných externé faktory. Autori novej štúdie využili sondu Insight na to, aby pomocou zemetrasení na Marse zistili pravdu. Špecificky sa zameriavali na rozdiel v zaznamenaní dvoch odlišných typov seizmických vĺn, takzvaných P a S vĺn.
Ukázalo sa, že seizmické vlny strácali viac energie na juhu planéty ako na severe. Najpravdepodobnejším vysvetlením je, že juh planéty je vo vnútri horúcejší ako sever. Tento teplotný rozdiel výskumníkom naznačuje, že dichotómia Marsu vznikla pravdepodobne cez interné sily, než externé faktory.
“Úplné vysvetlenie rozdelenia planéty na dve polovice je mimoriadne komplexné. Aby sme si to zjednodušili, vytvorili sme modely, ktoré nám vysvetľujú, ako mohla marťanská dichotómia vzniknúť,” tvrdia vedci.
V určitom bode dávnej minulosti mal Mars taktiež hýbajúce sa tektonické platne, rovnako ako naša Zem. Pohyb týchto platní mohol vytvoriť štruktúru, ktorá by sa podobala na dnes pozorovanú dichotómiu. Keď tektonika na planéte prestala, táto štruktúra sa “zastavila v čase”. To mohlo vytvoriť vzorce, ktoré sondy pozorujú na planéte dnes. Stále ale ide o hypotézu, hoci dobre podloženú. Výskumníci potrebujú získať viac dát, ktoré by im povedali, čo sa na Marse skutočne odohralo. Štúdia avšak prináša mimoriadne dôležitú časť skladačky do záhady červenej planéty.
Komentáre