Mars je možno stále živý. Výskumníci tvrdia, že pod povrchom pulzuje voda a jej veľa!
Výskumníci odhalili silné stopy vody hlboko pod povrchom Marsu.
Čoraz viac dôkazov naznačuje, že Mars vyzeral v minulosti inak. Vieme, že planéta mohla mať svoju vlastnú ochrannú magnetosféru, hustejšiu atmosféru, primeranejšie teploty a vodu na povrchu.
Postupom času ale Mars prišiel o magnetosféru a následne aj atmosféru a nakoniec aj vodu. Dnes sa výskumníci snažia nájsť definitívny dôkaz o existencii dávnych oceánom na planéte. Nový výskum, na ktorý poukázal portál Space, ale naznačuje, že aj dnes sa môže na Marse nachádzať oceán vody, no ukrytý pod červeným povrchom planéty.
Za štúdiou stoja výskumníci z Japonska, ktorí tvrdia, že našli dôkazy o tom, že sa hlboko pod povrchom Marsu môže skutočne ukrývať voda.
“Množstvo štúdií naznačuje, že Mars mal vodu pred miliardami rokov. Náš model ale naznačuje, že Mars má vodu aj v dnešných dňoch,” vyjadril sa Ikuo Katayama, jeden z autorov štúdie.
Nachádza sa voda v hlbinách planéty?
Rovnako ako predchádzajúce štúdie, aj táto práca sa zakladala na seizmických dátach zozbieraných prístrojom SEIS, ktorý sa nachádzal na misii InSight. Tá operovala na Marse od roku 2018 do roku 2022. Nový výskum sa zameriaval na podzemné P a S vlny. P vlny sú rýchlejšie seizmické vlny zatiaľ čo S vlny sú pomalšie a nedokážu cestovať cez vodu, pretože voda nedovoľuje šíreniu takéhoto typu vibrácií. Keď seizmometer meria obe vlny, dokáže zistiť, čím v útrobách planéty prechádzali, napríklad či prechádzali vodou alebo horninou a akou horninou prechádzali.
Výskumníci mali na pamäti práve tento fakt. Zamerali sa na dva regióny, ktoré sa v seizmických datasetoch vyznačovali náhlymi zmenami vlastností v hĺbke od 10 do 20 km pod povrchom planéty. Tieto signály silno naznačujú, že sa pod povrchom planéty ukrýva voda. Predchádzajúce výskumy však argumentovali, že ide o prechody medzi sopečnými materiálmi a vyvrhnutým materiálom po kozmických impaktoch.
Neprehliadni
Autori štúdie ale naznačujú, že v hĺbke od 10 až do 20 km pod povrchom sa nachádzajú pórovité horniny, ktoré sú vyplnené vodou. Vedci chceli svoju hypotézu otestovať. Zobrali preto horninu, ktorú označujeme aj ako dolerit a môžeme ju považovať za najpresnejší pozemský analóg pre marťanské horniny. Ukázalo sa, že keď sú vlhké, tieto horniny vykazujú podobný signál, aký zaznamenal prístroj SEIS na Marse.
Výskum tvrdí, že pod povrchom sa nachádza také množstvo vody, že by sme mohli celú planétu pokryť globálnym oceánom hlbokým 1 až 2 kilometre. Ak by sa skutočne potvrdilo, že Mars ukrýva toľko vody, dramaticky by sa zvýšila šanca na objavenie mikroskopickej aktivity.
Zároveň vedci konštatujú, že momentálne neexistuje šanca, že by sme sa dokázali k tejto vode dostať. Na vyriešenie tejto záhady si teda budeme musieť ešte počkať.
Život na Marse
Viaceré výskumné tímy momentálne pátrajú po stopách dávneho, alebo možno aj terajšieho života na Marse. Začiatkom februára sa objavil výskum, ktorý popisoval zariadenie schopné odhaliť stopy života na červenej planéte. Výskumníci z Univerzity v Berne vyvinuli laserom poháňaný hmotnostný spektrometer, ktorý dokáže analyzovať chemické zloženie vzoriek hornín s vysokou presnosťou. Tento prístroj, nazývaný laserový ablačný ionizačný hmotnostný spektrometer, je prototypom pre vesmírne lety a bol testovaný na vzorkách sadry zo Zeme, ktoré sú podobné síranovým horninám na Marse.
Pred miliardami rokov voda na Marse vyschla. Zanechala po sebe minerály, ako je sadra, ktoré by mohli zachovať stopy mikrobiálneho života. Vedci testovali svoj prístroj na vzorkách sadry z lomu Sidi Boutbal v Alžírsku, ktoré vznikli počas Messinskej krízy slanosti pred približne 6 miliónmi rokov, keď bolo Stredozemné more odrezané od Atlantického oceánu a došlo k masívnemu odparovaniu vody. Ako môže sadra pomôcť odhaliť stopy života na Marse zistíš v tomto článku.
Komentáre