Mars bol odsúdený už od začiatku: Toto je dôvod, prečo si planéta nikdy nemohla udržať vodu

Štúdia vedcov z tokijskej univerzity ponúka zaujímavý pohľad do vnútorných procesov červenej planéty.

Osud planéty Mars bol spečatený už od samotného začiatku
Zdroj: NASA, Úprava: Vosveteit.sk

Keď sa dnes pozrieme na planétu Mars, uvidíme vyprahnutú planétu s tenkou atmosférou, ktorá už má najlepšie roky za sebou. Hoci pre vedcov ostáva minulosť červenej planéty záhadou, množstvo dôkazov naznačuje, že pred tromi až štyrmi miliardami rokov nebola až tak rozdielna od našej Zeme.

Na jej povrchu existovali rieky, jazerá, moria a oceány a to aj vďaka hustejšej atmosfére, ktorá podporovala ich vznik. V istom bode planetárnej evolúcie ale planéta svoju atmosféru stratila a krátko nato prišla aj o svoju vodu. Planetárni vedci a astronómovia pátrajú po zmenách, ktoré viedli k úpadku planéty a nová štúdia naznačuje, že za to pravdepodobne môžu procesy odohrávajúce sa hlboko v jadre Marsu, píše portál Space.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Strata atmosféry

Zmeny v jadre planéty, ktoré zodpovedá za generovanie magnetického poľa, mohli planétu o túto magnetickú ochrannú vrstvu pripraviť. Keď magnetické pole zmizlo, atmosféra ostala vydaná napospas solárnemu vetru. Pomaly, ale isto, nabité energetické častice „odfukovali“ atmosféru červenej planéty do vesmíru. S úpadkom atmosféry zároveň prestala existovať šanca, že by sa voda dokázala udržať na povrchu planéty.

„V jadre planéty sa nachádzali roztavené kovy, ktorých činnosť pravdepodobne viedla ku vzniku krátkodobého magnetického poľa. Magnetosféra Marsu ale bola odsúdená na zánik už od samotného počiatku,“ píše sa vo vyjadrení tokijskej univerzity, ktorá stojí za novou štúdiou.

Magnetické pole našej Zeme vytvárajú obrovské konvekčné prúdy nachádzajúce sa hlboko v jadre planéty. Pohyby roztaveného kovu vedú k vytvoreniu magnetosféry a vedci predpokladajú, že tento proces je rovnaký aj pri iných planétach Slnečnej sústavy. Dáta sondy InSight naznačujú, že planéta Mars má jadro zložené z roztaveného železa a síry.

Zaujímavosťou v tomto prípade je, že jadro Marsu je väčšie a nie tak husté, ako sa spočiatku predpokladalo. To môže znamenať, že sa v jadre Marsu nachádzajú aj ľahšie prvky ako napríklad vodík. Vedci z University of Tokyo preto vytvorili laboratórny model marťanského jadra a pokúšali sa prísť na to, čo mohlo viesť k strate planetárnej magnetosféry.

„Výsledky boli naozaj prekvapujúce,“ vysvetľujú vedci z University of Tokyo.

Planéta bola odsúdená už od začiatku

Experimenty ukázali rozdelenie spočiatku jednotvárneho jadra zloženého zo železa, síry a vodíka, do niekoľkých samostatných vrstiev. Jedna vrstva roztaveného železa bola bohatá na síru, zatiaľ čo tá druhá bola bohatá na vodík.

„Toto rozdelenie môže byť kľúčové pri zrode a následnom zániku magnetického poľa planéty Mars,“ píše sa vo vyjadrení univerzity.

Takéto zloženie jadra by dokázalo vytvoriť konvekčné prúdy podobné tým, ktoré vytvárajú magnetické pole u nás na Zemi. Vrstva roztaveného železa bohatá na vodík, mala menšiu hustotu ako vrstva bohatá na síru. Preto sa snažila stúpať smerom nahor – vytvárajúc magnetické pole okolo planéty.

Toto pole bolo tak silné, že umožnilo existenciu vodíka v atmosfére planéty a tým pádom aj vody na povrchu. Malo to však háčik. Keď sa vrstvy úspešne oddelili, konvekčné prúdy zanikli a s nimi aj magnetické pole planéty. Rozdiel medzi konvekčnými prúdmi Marsu a Zeme je ten, že u nás ide o naozaj dlhotrvajúci proces. Keď táto situácia nastala, atmosféra stratila svoju ochranu a začal sa tvoriť Mars, ako ho poznáme dnes.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre