Mars a Zem majú viac podobností, než sme si mysleli. Marťanská pôda je mnohonásobne komplexnejšou, ako sa predpokladalo
Autori novej štúdie naznačujú, že evolúcia červenej planéty môže byť zložitejšia, než sa spočiatku predpokladalo.
Zloženie marťanskej planetárnej kôry môže byť oveľa komplexnejšie, než sa spočiatku predpokladalo. Tak znie výsledok novej štúdie z University of Iowa, ktorá naznačuje aj to, že sa marťanská kôra môže podobať na tú, ktorú mala mladšia Zem.
Povrch červenej planéty je pokrytý čadičom, ktorý vznikal miliardy rokov dôsledkom sopečnej činnosti a lávy. Tá sa dostala na povrch planéty a postupom času vychladla. Mars však nikdy neprešiel úplnou transformáciou povrchu tak, ako naša planéta, preto si vedci mysleli, že geologická história marťanskej kôry nie je až tak komplikovaná.
Opak však môže byť pravdou, ako to dokazujú autori novej štúdie. Južná pologuľa planéty ukrýva väčšie množstvo kremíku, než by sa čakalo v čisto čadičovom prostredí. Kremík vedci našli vďaka kozmickým objektom, ktoré vrazili do povrchu planéty a odkryli časť materiálu, ktorý leží v hlbších vrstvách marťanskej kôry.
„Kremík pozorovaný v horninách ich nerobí čadičovými. Takéto chemické kompozície považujeme za vyvinutejšie,“ vysvetľuje autorka štúdie, Valerie Payré.
Payré vysvetľuje, že objav kremíku v kompozícii marťanskej kôry naznačuje, že ide o komplexnejšiu štruktúru, než sa predpokladalo. Ak sa vedcom podarí odhaliť príbeh evolúcie červenej planéty, zistia niečo aj o tom, ako vznikala naša Zem.
Záhada pretrváva
O vzniku Marsu toho zatiaľ veľa nevieme. Predpokladá sa, že planéta vznikla pred 4,5-miliardami rokov, no to je všetko. Existujú teórie popisujúce evolúciu planéty, no vo všetkých prípadoch ide len o odhad vedcov. Podľa jednej z nich Mars vznikol obrovskou kozmickou kolíziou. Počas nej vznikli obrovské teploty a teleso, ktoré pozostávalo výhradne z roztaveného oceánu magmy. Postupne sa magma ochladzovala, čo by viedlo k vytvoreniu tenkej čadičovej kôry.
Neprehliadnite
Ďalšia teória naznačuje, že magmový oceán nepokrýval celú planétu. Ešte predtým existovala pôvodná planetárna kôra, ktorá by dokázala vysvetliť objavený kremík. Autori novej štúdie sa pokúsili dopátrať sa k pravde. Na základe dát z misie Mars Reconnaissance Orbiter študovali južnú pologuľu planéty, na ktorej sa nachádza údajne najstarší región Marsu. V rámci oblasti objavili niekoľko kráterov a prasklín, ktoré im umožnili nahliadnuť hlbšie. Zistili že oblasti bohaté na živec sú viac kremíkové ako čadičové.
Živec už dávnejšie vedci objavili aj v iných regiónoch Marsu, no v tomto prípade sa skladal viac z čadiču. Kremík dokázal odhaliť vedecký prístroj THEMIS tým, že sledovali odrazené infračervené svetlo od marťanského povrchu. Komplexnejšiu kompozíciu kôry naznačujú aj meteority, ktoré sa ku nám dostali z Marsu. Aj oni naznačujú kompozíciu bohatšiu na kremík.
Evolúcia Marsu však stále ostáva záhadou. Názor, že by mohla byť kôra viac kremíková ostáva, no až ďalšie štúdie zistia ako vznikala Marťanská kôra a aká je stará.
Komentáre