Máme len 37 rokov na to, aby sme zrazili našu uhlíkovú stopu na nulu: Toto sa stane ak sa nám to nepodarí, tvrdia vedci
Autori novej štúdie varujú, že v polárnych oblastiach hrozí nenávratné roztápanie ľadu, ak nezastavíme globálne otepľovanie.
Odborníci na klímu varujú, že globálne otepľovanie sa za posledné roky stalo problémom, ktorý nemožno naďalej ignorovať. Jedným z dopadov globálneho otepľovania je aj strata ladu v polárnych oblastiach planéty.
V rámci novej štúdie vedci varujú, že ak sa nám nepodarí obmedziť otepľovanie do 1,8 °C, môžeme čeliť nenávratnej strate ľadu a rapídnemu zvyšovaniu morských hladín. Ak stúpnu hladiny morí a oceánov, ohrozené budú najmä pobrežné komunity, ktoré sa už teraz pripravujú na najhoršie dopady globálneho otepľovania.
Pripraviť sa na globálne otepľovanie nie je až také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Problém predstavuje aj najnovšia správa, ktorá nesúhlasí s tým, ako rýchlo reagujú hlavné ľadovcové štíty na otepľovanie. Práve roztápanie veľkých ľadovcových štítov najviac prispieva k zvyšovaniu hladiny morí a oceánov. Zároveň sa nedá predpovedať ako sa bude situácia do budúcna vyvíjať. Mechanika, ktorá ovplyvňuje správanie ľadovcov je totiž mimoriadne komplexná.
V rámci novej štúdie vedci vytvorili model, ktorý po prvýkrát v histórii zahŕňa komplexné interakcie ľadovcových štítov, ľadovcov, oceánov a atmosféry. V rámci štúdie zistili, že zlému scenáru sa vyhneme jedine vtedy, ak ľudstvo dosiahne nulovú uhlíkovú stopu najneskôr do roku 2060.
„Ak sa nám to nepodarí dodržať, potom sa ľadovcové štíty rozpadnú a začnú sa roztápať oveľa rýchlejším tempom. Ak ostaneme nečinní, v najbližších 130 rokoch sa hladiny morí a oceánov zdvihnú o najmenej 100 cm,“ vysvetľuje profesor Axel Timmermann, spoluautor štúdie.
Potrebujeme presnejšie modely
Autori štúdie zároveň dodávajú, že situácia môže byť ešte o niečo horšia. Vplyvom tepla totiž môže voda v oceánoch expandovať. Hlavným problémom však stále je to, že ľadovcové štíty reagujú na otepľovanie nepredvídateľným spôsobom. Predchádzajúce štúdie naznačili, že pri roztápaní ľadovcov hrá mimoriadne dôležitú úlohu topenie prebiehajúce pod hladinou. Tento proces ale podľa novej štúdie nemusí byť až taký dôležitý.
Neprehliadnite
Zmeny v cirkulácii atmosféry a ľadu v polárnych oblastiach majú oveľa dôležitejšiu úlohu pri roztápaní ľadovcových štítov a následnému zvyšovaniu vodných hladín. Autori prízvukujú, že potrebujeme komplexnejšie modely, ktoré by dokázali verne simulovať rôzne časti podnebia a ich vzájomné ovplyvňovanie sa. Zároveň by mali tieto modely ukázať, aký budú mať zmeny vplyv na vodné hladiny.
Simulovanie evolúcie ľadovcových štítov má veľa úskalí. Aj drobné procesy môžu vyvolať v tomto smere veľkú odozvu, čo môže znamenať problém pri simulovaní toho, ako sa bude hladina morí a oceánov meniť. V najlepšom prípade by simulácia mala zahŕňať všetky komponenty a simulovať ich dynamiku v čo najvyššom možnom rozlíšení. V tomto smere však ide o úlohu, s ktorou sa potrápia aj najvýkonnejšie superpočítače na planéte.
Komentáre