Malo ísť o prelomový objav: Namiesto jednej z najstarších fosílií však vedci držali v rukách niečo úplne iné!
Autori novej štúdie sú možno z objavu sklamaní, no aj napriek tomu ich štúdia ponúka cenné informácie o našej histórii.
Niekedy sa vedcom podarí objaviť bizarnú fosíliu, ktorá v sekunde dokáže zmeniť všetko, čo sme si o evolúcii života na Zemi mysleli. Vedcom sa už podarilo nájsť niekoľko prazvláštnych organizmov, ktoré nám potvrdzujú, že pred miliónmi rokov by sme našu planétu ani len nespoznali.
V rovnakom duchu sa niesol aj nedávno publikovaný výskum, ktorý však skončil úplne inak, než by ste predpokladali. Autori výskumu nakoniec zistili, že skúmané fosílie nie sú prehistorickými morskými tvormi, no v skutočnosti ide o morské riasy. Za výskumom stáli vedci z Durham University.
Spočiatku sa predpokladalo, že fosílie predstavovali najstaršie objavené machovky, čo sú chápadlovité tvory, ktoré žili vo vysokých kolóniách pod morskou hladinou. Vedci teda konštatujú, že tieto živočíchy sú milióny rokov mladšie, než sme si mysleli. Naozajstný najstarší nález machoviek pochádza z obdobia ordovik pred 480-miliónmi rokov.
Machovky sú teda jedinou skupinou živočíchov, ktoré sa neobjavili počas kambrickej explózie, masívneho nárastu biodiverzity na Zemi. Výskumníci považovali kambrickú explóziu za jedinečné obdobie biologickej inovácie, no ako nová štúdia naznačila, nemuselo to tak byť. Nové formy života vznikali aj 40-miliónov rokov po nej.
Skúmaná fosília bola v skutočnosti druhom morskej riasy menom Protomelission gateshousei. Správne fosíliu zaradili po objave niekoľkých mäkkých častí, ktoré sa dokázali zachovať. Pomocou týchto tkanív konečne zistili, že sa pozerajú na riasy a nie na machovku ako sa prvotne predpokladalo.
Neprehliadnite
„Kambrická explózia sa vníma ako unikátny rozmach života, počas ktorého vznikli všetky „telesné plány“ živočíchov. Evolúcia však pokračovala ďalej,“ vyjadril sa spoluautor štúdie, Martin Smith.
Namiesto chápadiel typických pre machovky výskumníci objavili štruktúry pripomínajúce list. V tom momente im bolo jasné, že sa nepozerajú na prastarého živočícha, ale riasu. Výskum však naznačuje, že riasy mohli hrať v prehistorickom ekosystéme dôležitejšiu úlohu, než sa spočiatku predpokladalo.
Fosílie z dávnej minulosti
Väčšina fosílií vznikne procesom petrifikácie, resp. inak povedané skamenením. Keď živočích umrie, mäkké tkanivá ako koža alebo svalstvo, sa začnú rozkladať. V tomto bode sa môžu objaviť aj mrchožrúti, ktorí časť ostatkov zjedia. Než sa ale telo rozloží úplne, zakryje ho buď bahno, piesok alebo iné veci. Častokrát sa stáva, že v tomto bode ostávajú z tela len kosti a zuby.
Postupom času sa na vrchnej vrstve bahna budujú ďalšie vrstvy usadenín. Na kostru začne pôsobiť väčší tlak až do momentu, kedy sa vrstvy premenia na usadenú horninu. Počas tohto procesu sa ku kostiam dostáva voda, ktorá ich premení na kameň tým, že po sebe nechá minerály. Proces fosilizácie prebieha tisíce až milióny rokov.
Nedávno však vedci z North Carolina State University publikovali o niečo pozitívnejšiu štúdiu. Podarilo sa im objaviť 80-miliónov rokov staré cievy dinosaura. Nikto nepredpokladal, že by tieto štruktúry dokázali prežiť tak dlho.
Komentáre