Mali konšpirátori pravdu? Vedci vystavili ľudské bunky 5G technológii, aby zistili, čo sa s nimi stane
Vedci skúmali, či elektromagnetické žiarenie používané v 5G technológii spôsobuje zmeny v ľudských kožných bunkách na úrovni génovej expresie a epigenetiky.
5G technológia je čoraz dostupnejšia nielen za hranicami našej krajiny, ale aj u nás. Táto technológia vo všeobecnosti vzbudzuje u laickej verejnosti obavy a strach. Tie sa ešte viac rozšírili počas pandémie COVID-19, keď sa začali objavovať nepravdivé tvrdenia spájajúce 5G siete s vírusom alebo s pokusmi o kontrolu populácie.
Najnovšie sa vedci na túto problematiku pozreli bližšie. Konkrétne si položili otázku, či má vystavenie ľudských kožných buniek elektromagnetickým poliam používaným v 5G sieti (pri frekvenciách 27 GHz a 40,5 GHz) vplyv na ich génovú expresiu a epigenetické zmeny, konkrétne metyláciu DNA.
Cieľom bolo zistiť, či takéto vystavenie, a to dokonca aj pri intenzitách výrazne presahujúcich bežné expozičné limity, spôsobuje biologické zmeny na úrovni génovej aktivity alebo epigenetiky.
Dôležité je tiež povedať aj to, že predchádzajúce výskumy v tejto oblasti často čelili kritike, chýbali im kontrolné skupiny, presné meranie teploty alebo boli štatisticky málo spoľahlivé. Nová štúdia sa preto snažila tieto nedostatky odstrániť a priniesť jednoznačné a vedecky pevné výsledky.
Vedci, aby našli odpoveď na otázku vyššie, použili ľudské kožné bunky, konkrétne keratinocyty (bunky povrchu kože) a fibroblasty (bunky hlbších vrstiev kože, ktoré vytvárajú spojivové tkanivo).
Neprehliadni
Tieto bunky umiestnili do špeciálneho zariadenia, ktoré im umožnilo vystaviť ich elektromagnetickému žiareniu podobnému tomu, ktoré využíva 5G technológia. Konkrétne s frekvenciami 27 GHz a 40,5 GHz. Tieto frekvencie sú dokonca vyššie než tie, ktoré používajú bežné 5G vysielače, a vedci zámerne použili aj desaťnásobne silnejšie žiarenie, než povoľujú bezpečnostné limity, aby vytvorili tzv. „najhorší možný scenár“.
Bunky boli žiareniu vystavené po dobu od 2 hodín až po 48 hodín, pričom sa neustále monitorovala teplota, aby sa zabezpečilo, že výsledky neovplyvní teplo, ale iba samotné elektromagnetické žiarenie. Vedci pracovali slepým spôsobom, teda počas spracovania vzoriek nevedeli, ktoré bunky boli skutočne ožiarené a ktoré nie (tie sa nazývali „sham-exposed“ a slúžili ako kontrola). Ďalšou kontrolou boli bunky vystavené UV žiareniu, ktoré má známe škodlivé účinky, takže vedci mohli overiť, či ich metódy dokážu zachytiť zmeny tam, kde by sa skutočne mali objaviť.
Po vystavení bunky analyzovali pomocou RNA sekvenovania a metylácie DNA. Výskumníci sledovali, či sa zmenila aktivita génov (teda ktoré gény sú zapnuté alebo vypnuté), a zároveň aj to, či sa nezmenil spôsob ich ovládania pomocou malých chemických značiek, ktoré gény tlmia alebo aktivujú bez zásahu do samotnej DNA.
Aby sa výsledky ešte viac potvrdili, vedci použili štatistickú metódu, ktorá náhodne premiešavala vzorky a zisťovala, či sa medzi nimi dá nájsť vzor. Tým si overili, či sú zaznamenané rozdiely skutočné alebo len výsledok náhody.
Vedci tiež overili, že ich metódy fungujú správne. V kontrolných vzorkách vystavených UV žiareniu sa zmeny objavili tak, ako sa očakávalo. To dokazuje, že ak by žiarenie z 5G malo nejaký účinok, ich prístroje a analýzy by to odhalili.
5G nespôsobuje žiadne škody na bunkovej úrovni
Na základe výsledkov vedci dospeli k záveru, že ani dlhodobé a intenzívne vystavenie elektromagnetickému žiareniu z 5G v reálne nereálnych podmienkach nespôsobuje žiadne merateľné zmeny v správaní alebo regulácii génov v ľudských kožných bunkách.
Výsledky nepreukázali žiadny biologický vplyv, ktorý by naznačoval zdravotné riziko.
Zjednodušene povedané, vedci hovoria, že 5G žiarenie, aj v extrémnych podmienkach, neškodí ľudským kožným bunkám a že strachy a konšpiračné teórie o jeho nebezpečnosti nie sú podložené vedeckými dôkazmi.
Komentáre