Magma v subdukčných zónach je explozívnejšia, než inde: Vinníkom je v tomto prípade voda
Výskum inštitútu MIT približuje procesy v regiónoch, kde do seba vrážajú tektonické platne.
Nová štúdia vznikajúca v spolupráci technologického inštitútu MIT a oceánografickej inštitúcie Wodds Hole prichádza s vysvetlením mimoriadne silných sopečných erupcií, ale aj distribúcie rudných ložísk mede, striebra a zlata. Štúdia naznačuje, že pri kolízii kontinentálnych platní môže dochádzať k pohlcovaniu väčšieho množstva vody, než sa predpokladalo.
K výsledkom sa vedecký tím dopracoval analýzou prastarých magmatických hornín, ktoré získali z Himalájskych hôr. Ide totiž o geologickú formáciu, ktorá je výsledkom subdukcie, počas ktorej do seba vrazia dve tektonické platne a jedna sa dostáva pod druhú. Tento proces prebieha niekoľko miliónov rokov.
Subdukčné zóny možno nájsť naprieč celou našou planétou. Niekedy sa vytvoria pod oceánmi a počas tohto procesu sa môže časť vody dostať do hlbín Zeme. Tam sa voda spája s magmou a čím viac vody sa v magme nachádza, tým explozívnejšia môže sopečná erupcia byť. Práve preto sa subdukčné zóny považujú za regióny, kde dochádza k najničivejším vulkanickým erupciám.
V rámci novej štúdie sa vedcom podarilo zistiť, že magma v subdukčných zónach sa môže až z 20% skladať z vody. To je o polovicu viac, než sa predpokladalo. Podľa výsledkov štúdie sa v subdukčných zónach dostáva do hlbín planéty viac vody, ktorá sa následne spája s magmou.
Odlišný proces
Predchádzajúce vedecké práce zisťovali obsah vody analýzou sopečných hornín, ktoré sa z hlbín našej planéty dostali na povrch. Analýza ukázala, že v tomto prípade magma obsahovala približne 4% vody. V novej štúdii sa tím na problém pozrel v inom uhle. Autorov zaujímalo, či existuje proces, ktorý by ovplyvnil množstvo vody v magme ešte predtým, ako sa dostane na povrch.
Neprehliadnite
„Dokážu horniny, ktoré sa dostali na povrch, skutočne reprezentovať to, čo sa deje v hlbších vrstvách planéty?“ pýta sa jeden z autorov štúdie, Ben Urann.
Vedci nasledovali ich odlišnú víziu a analyzovali staré magmatické horniny označujúce sa ako plutóny. Tie sa nachádzali hlboko pod povrchom a podľa vedcov sú teda lepším odrazom toho, koľko vody dokážu horniny v subdukčných zónach absorbovať. Voda je v tomto prípade kľúčom k pochopeniu, prečo je magma v subdukčných zónach explozívnejšia ako v iných prípadoch. Zistiť, koľko vody sa v nej nachádza je ale mimoriadne náročný proces.
Väčšina štúdií analyzuje vzorky hornín zo sopečných erupcií, no podľa autorov sú tieto vzorky vytrhnuté z prirodzeného prostredia. Najlepšou možnosťou je analyzovať vzorky priamo zo zemského plášťa, no horniny z Himalájí sú podľa vedcov „najbližšie, ako sa môžeme dostať k zemskému plášťu“. Ich štúdia zároveň naznačuje, kde by sme mohli nájsť ložiská mede, striebra, či zlata.
Tieto ložiská vznikajú magmatických tekutín obsahujúcich dané kovy. Na to, aby tieto ložiská vznikli sa však vyžaduje druh magmy s oveľa vyšším obsahom vody, teda druh, ktorý môže vznikať v subdukčných zónach.
Komentáre