Má čas ešte jednu dimenziu navyše? Záhadný jav prekvapil vedcov a spochybňuje všetko, čo sme doteraz vedeli
Výskumníci objavili záhadné záblesky svetla, ktoré sa javia ako "mágia". Ukazujú nám ale, že čas nefunguje tak, ako sme si mysleli.
Výskumníci z University of Rostock predstavili prelomovú štúdiu, ktorá postavila na hlavu predstavu, ktorú sme mali zaužívanú celé desaťročia a dotýka sa základných aspektov fyziky.
Spočiatku sa ich objav môže zdať ako mágia. Výskumníci pozorovali záblesky svetla, ktoré vznikajú z ničoho a do ničoho aj zanikajú. Hoci to na prvý pohľad nedáva zmysel, tento fenomén má hlboký matematický základ, ktorý tento fenomén chráni proti akýmkoľvek vonkajším vplyvom.
“Čas je záhadná dimenzia. Na rozdiel od jeho priestorových príbuzných, čas plynie len jedným smerom, dopredu, nikdy nie naspäť. Výskumníci si už dlhú dobu uvedomujú zvláštnosť času a o jeho povahe sa vedú fascinujúce debaty už od roku 1927. Aj napriek zdanlivej bizarnosti času ide o dimenziu, ktorá síce dáva priestor na odohranie sa rozličným fyzikálnym fenoménom, no oproti priestorovým dimenziám nebol čas až tak dobre preštudovaný,” vyjadrili sa autori novej štúdie.
Zvláštny svetelný fenomén nás učí nové veci o čase
Nový objav prichádza zo sféry výskumov takzvaných časopriestorových kryštálov. Tento odbor v posledných rokoch výrazne pokročil a autorov štúdie inšpiroval, aby premysleli úlohu času v našom chápaní fyziky. Čas je tu skúmaný ako niečo viac než len „jednosmerná dimenzia“. Štúdia naznačuje, že čas môže obsahovať nové vlastnosti, ktoré by mohli ovplyvniť naše chápanie fyziky. Presnejšie zisťovali, či môže byť čas viac, než len zvláštnou dimenziou a či môže obsahovať ďalšie vlastnosti, ktoré nám pomôžu chápať zákony prírody v novom svetle.
Vytvorili zaujímavý experiment, ktorý viedol ku vzniku svetla, ako keby prilepeného na jeden bod v časopriestore. Objav prirovnávajú autori k biblickému javu.
“Je to ako keby na počiatku nebolo nič, no zrazu niekto povie budiž svetlo a svetlo sa objaví, v presne daný čas a na danom bode v priestore,” vyjadril sa profesor Alexander Szameit, jeden z autorov štúdie.
Pozorované záblesky svetla sú mimoriadne krátke, no nie sú náhodné. Namiesto toho majú hlboké matematické korene. Kvôli tomuto a kvôli jednosmernej povahe času sú tieto záblesky mimoriadne dobre chránené pred vonkajšími vplyvmi, ktoré by ich narušili. Autori štúdie poznamenávajú, že táto ochrana by sa mohla hodiť, napríklad ak by sme ju chceli využívať na komunikáciu alebo vytváranie pokročilých laserov.
Neprehliadni
Výskumníci objavili novú dimenziu svetla, ktorá nabáda k tomu, aby sme prehodnotili úlohu času v časopriestore a vo fyzike ako takej. Autori štúdie otvárajú dvere k ďalším výskumom, ktoré môžu zmeniť to, ako vnímame fyziku, priestor a čas.
Tento jav by mohol byť využitý napríklad pri pokročilých technológiách, ako sú lasery alebo šifrovaná komunikácia.
Možno sa teraz pýtaš, čo teda štúdia zistila? Vedci vytvorili špeciálny experiment, v ktorom sa objavilo svetlo zdanlivo z ničoho – v presne určený čas a na presnom mieste. Tento zvláštny jav sa správa podľa pevných matematických pravidiel a je veľmi stabilný, takže ho takmer nič nedokáže narušiť. Ukazuje to, že čas nemusí byť len niečo, čo plynie dopredu, ale môže v sebe skrývať vlastnosti, ktoré ešte úplne nechápeme. Objav preto otvára nové možnosti vo výskume fyziky, priestoru a samotného času.
Cestovanie v čase?
Minulý mesiac sa objavila aj štúdia, ktorá nám priblížila, ako funguje cestovanie v čase v praxi. Výskumníci potvrdzujú, že je skutočné, no bude vyzerať inak, než si ho predstavuješ. Ako ale vyzerá cestovanie v čase z pohľadu vedy? NASA má na to svojskú, ale pravdepodobne najpresnejšiu odpoveď. Každý jeden z nás je podľa americkej vesmírnej agentúry “cestovateľom v čase”.
Každý z nás momentálne cestuje v čase a to tempom jednu sekundu za sekundu. Prakticky to ale znamená, že z tohto cestovania v čase nič nemáme, aspoň nie tak, ako to očakávame zo sci-fi blockbusterov. Americká NASA ale zároveň dodáva, že ak by sa našiel spôsob, ako by sme mohli cestovať v čase rýchlejšie ako sekundu za sekundu, potom by sme technicky už cestovali v čase.
Vedecké diskusie o cestovaní v čase sa datujú do počiatkov 20. storočia, keď Albert Einstein publikoval svoju teóriu špeciálnej relativity. Veľmi zjednodušene jeden z najväčších géniov sveta hovoril, že rýchlosť, akou cestuješ v čase závisí od dvoch vecí, tvojho okolia a rýchlosti, akou sa pohybuješ priestorom. Čím rýchlejšie sa hýbeš priestorom, tým pomalšie prežívaš plynutie času. Einsteinova relativita je najtestovanejšou teóriou všetkých čias a opakovane sa potvrdzuje jej správnosť. Ako vyzerá cestovanie v čase podľa Einsteina ale nájdeš v tomto článku.
Komentáre