SpravodajstvoVeda a výskum

Ľudská rasa ako ju poznáme, „čoskoro“ prestane existovať: Ako sa vysporiadame s miznúcim chromozómom Y?

Chromozóm Y je dôležitý pri vývoji mužov a tým pádom aj zachovaní ľudskej rasy.

O tom či sa narodí chlapec alebo dievča rozhodujú chromozómy, obzvlášť chromozóm Y, ktorý je typický pre mužské pohlavie. Portál The Conversation však varuje, že tento chromozóm degraduje a do niekoľkých miliónov rokov zmizne úplne. Ak si človek za tú dobu nevyvinie nové pohlavné gény, naša rasa vyhynie.

Nič však nie je stratené, ako tvrdí nová štúdia, publikovaná v PNAS. Jej autori charakterizovali dve vetvy hlodavcov, ktoré si touto zmenou prešli a prežili dodnes. Do týchto evolučných vetiev sa radia druhy z čeľade myšovité. Samci si dokázali nájsť iný gén, ktorý by určoval ich pohlavie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Miznúci chromozóm

My ľudia fungujeme na rovnakom princípe ako iné cicavce. Samice, resp. ženy, majú dva chromozómy X a samce, teda muži, majú jeden chromozóm X a druhý Y. Názvy týchto chromozómov však nezodpovedajú ich tvaru.

Chromozóm X v sebe ukrýva približne 900 génov s rôznymi úlohami, ktoré sa nespájajú s pohlavím. Chromozóm Y ukrýva len 55 génov a veľa repetetívnej DNA, ktorá podľa poznatkov vedcov nerobí nič. V chromozóme Y sa ale ukrýva dôležitý gén, ktorý približne v 12. týždni vývoja nakopne vývoj mužských pohlavných orgánov a hormónov. Tento gén identifikovali v roku 1990 a pomenovali ho SRY.

Tento model má však svoje problémy, pretože muži majú podstatne menšiu dávku génov z chromozómu X ako ženy. Vedci sa dlhú dobu zamýšľali nad tým, ako sa mohol vyvinúť systém, ktorý má tak zjavné nedostatky. Na rovnakom princípe fungujú takmer všetky cicavce, až na austrálskeho vtákopyska.

Autori štúdie si všimli, že tento živočích má úplne iný systém chromozómov určujúcich jeho pohlavie. V prípade vtákopyska je chromozóm XY jediným chromozómom. Autori štúdie predpokladajú, že aj u ostatných cicavcov boli relatívne nedávno tieto chromozómy spojené. Zaujímavosťou ale je aj to, že v prípade vtákopyska majú „oba“ chromozómy rovnaký počet génov.

Predpokladá sa, že za 166-miliónov rokov ľudia strácali približne 5 génov za milión rokov. Ak toto pokračuje aj dnes, posledných 55 génov stratíme za 11-miliónov rokov. Toto zistenie vyvolalo obrovský rozruch a aj dnes sa vedci hádajú, koľko vlastne môže Y chromozóm vydržať. Niektorí tvrdia že nezmizne nikdy, iní že zmizne oveľa rýchlejšie, a to už o niekoľko tisíc rokov.

Niečo podobné sa už stalo

Niektoré druhy potkanov a myší už stratili chromozóm Y a gén SRY, ktorý vedie k vývoju mužských pohlavných orgánov. Vedci nedokázali povedať ako si tieto živočíchy určovali pohlavie, no prelom prišiel v štúdii z Hokkaido University. Biologička Asato Kuroiwa prišla na to, že všetky gény z chromozómu Y sa presunuli do iných chromozómov. Nenašla však ten najdôležitejší gén, SRY.

Nakoniec sa ale zistilo, že ďalšie gény podporujú činnosť iného pohlavného génu, SOX9. Ten môže fungovať aj bez génu SRY. Zatiaľ nie je jasné, ako budú ľudia na stratu chromozómu Y reagovať. Je možné, že v iných častiach sveta sa nové mechanizmy vyvinú odlišným spôsobom. Ako uvádza portál The Conversation, to by mohlo viesť k separácii a vytvoreniu nových druhov človeka, čo sa stalo aj v prípade potkanov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close