Ľudia nakoniec nevyhubili starovekých „hobitov“, našich predkov. Osudným sa im však stalo niečo iné
Nové výskumy naznačujú, že za vyhubenie hobitov Homo floresiensis nemôže človek, no klimatické zmeny, ktoré na nich vyvolali výrazný tlak.
Pred približne 50-tisíc rokmi na ostrove Flores v Indonézii existoval zvláštny druh človeka, ktorý sa nazýva Homo floresiensis, no možno si o ňom počul skôr ako o “hobitoch” z ostrova Flores.
Ako ich voľné pomenovanie naznačuje, tento druh človeka sa vyznačoval veľmi malým vzrastom. Staršie výskumy naznačovali, že hobití ľudia sa v určitom bode dostali do kontaktu s nami, s druhom Homo sapiens. Tieto dva druhy začali medzi sebou súperiť, čo sa neskončilo dobre pre našich drobných príbuzných.
Novšie výskumy, na ktoré upozorňuje portál IFL Science, ale naznačujú iný scenár. Čoraz viac dôkazov totiž ukazuje, že Homo floresiensis čelil počas života inému evolučnému tlaku a tento druh zmizol ešte skôr, než sa Homo sapiens dostali na ostrov Flores.
Ľudia neprispeli k vyhynutiu tohto druhu
Autori najnovšej štúdie predpokladajú, že za vyhynutie hobitích ľudí môže moderný problém, no v inom kabáte. Išlo o klimatické zmeny, ktoré spôsobili problémy pre druh drobných slonov, ktoré hobití ľudia z ostrova Flores lovili a záviseli na nich. Tieto drobné slony sú vo vedeckých kruhoch známe ako Stegodony. Predpokladá sa, že slony existovali spolu s Homo floresiensis približne milión rokov, než nastal prudký úbytok v dažďoch, čo viedlo k vyschnutiu vodných plôch a katastrofický dopad pre oba druhy.
Archeológovia vysvetľujú, že dôkazy o živote hobitov na ostrove Flores prestávajú existovať v období približne 4-tisíc rokov pred príchodom Homo sapiens na ostrov, teda pred približne 46-tisíc rokmi. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou nebol náš druh dôvodom ich vyhynutia. Preto sa výskumníci v novej štúdii pokúsili nájsť lepší dôvod pre ich vyhynutie tým, že analyzovali pomer izotopov magnézia, vápnika a kyslíku v horninách blízko predpokladaných obydlí druhu Homo floresiensis.
Neprehliadni
Výsledky analýzy naznačili, že v minulosti, do obdobia pred približne 76-tisíc rokmi pršalo na ostrove Flores podstatne viac ako dnes. Zároveň autori štúdie zistili, že na dažde sa mohli spoľahnúť nielen naši príbuzní, ale aj živočíchy žijúce na ostrove. Po dobu nasledujúcich 20-tisíc rokov množstvo zrážok začalo drasticky klesať a dažde sa stali sezónnym javom. Slony, ktoré naši príbuzní lovili boli závislé na letných monzúnoch, aby doplnili kľúčové vodné telesá ostrova.
Postupom času ale dažde dosiahli svoje minimum a za rok napršalo len približne 430 milimetrov vody. To spôsobilo, že slony nemali dostatok vody na život. Nakoniec málo zrážok mohlo byť pravdepodobným dôvodom, prečo naši príbuzní nakoniec vyhynuli.
Autori štúdie vo svojej práci prinášajú dva možné scenáre, oba rovnako temné pre našich hobitích príbuzných. Prvý scenár hovorí, že Stegodony ostali na ostrove a vo veľkom vymierali kvôli nedostatku vody a zvýšenému lovu zo strany Homo florensiesis.
Hobiti mohli rodný ostrov opustiť
Druhý scenár hovorí, že miniatúrne slony mohli ostrov opustiť v snahe nájsť prostredie s dostupnejšou vodou. Opustenie známeho prostredia predstavovalo pre nich riziko. Hobiti slonov nasledovali a v novom prostredí taktiež čelili celému radu nových hrozieb.
Autori počítajú aj s možnosťou, že keď Homo floresiensis opustil svoj rodný ostrov, v novom prostredí narazil na našich predkov z druhu Homo sapiens. Zároveň existuje možnosť, že moderní ľudia nejakým spôsobom interagovali s hobitmi priamo na ostrove Flores. Nová štúdia ale vylučuje, že by naši predkovia hrali priamu úlohu vo vyhynutí týchto miniatúrnych ľudí.
Je pravdepodobnejšie, že ich meniace sa prostredie donútilo opustiť svoj rodný ostrov alebo H. floresiensis čelili čoraz väčšiemu nedostatku vody a potravy, čo viedlo eventuálne k ich vyhynutiu. Nová štúdia zatiaľ neprešla recenziou od vedeckej komunity, no autori aj naďalej pokračujú vo výskume a hľadajú nové dôkazy, ktoré by nám objasnili, čo sa s mini ľuďmi ostrova Flores skutočne stalo.
Komentáre