Lockheed Martin otvára novú kapitolu obrany na mori. Najpokročilejšia balistická raketa na svete dostane upgrade
Spoločnosť Lockheed Martin prinesie americkému námorníctvu vylepšenú verziu najpokročilejšej balistickej rakety (Trident D5) na svete.
Americké námorníctvo udelilo spoločnosti Lockheed Martin grant vo výške takmer 400-miliónov dolárov, ktorý je úpravou existujúceho kontraktu pre vývoj lodného obranného systému novej generácie.
Spoločnosť Lockheed Martin vyvíja obranný systém Trident II Strategic Weapons System (SWS) D5. Ide o raketu, ktorá prinesie Spojeným štátom nové možnosti obrany na mori. V rámci zmluvy zbrojovka navrhne vylepšenú verziu tejto rakety, ktorú označuje ako Trident II D5 Life Extension 2, skrátene D5LE2. Modernizovaná raketa bude vybavená do ponoriek triedy Columbia a mala by byť zárukou toho, že strategické zbraňové systémy krajiny ostanú relevantné do roku 2084.
“Druhý upgrade rakety Trident D5 umožní Spojeným štátom a Spojenému kráľovstvu držať krok s vyvíjajúcimi sa hrozbami. Sme hrdí na to, že môžeme pokračovať v kriticky dôležitom partnerstve s Americkým námorníctvom a preniesť obranné systémy do novej éry,” tvrdí Jerry Mamrol, viceprezident oddelenia Fleet Ballistic Missiles spoločnosti Lockheed Martin.
Raketa D5 už bola v minulosti vytvorená a vylepšená zbrojovkou Lockheed Martin. Momentálne ide o najpokročilejšiu balistickú raketu na svete, ktorá sa nachádza na palube ponoriek typu Ohio (pozn. Spojené štáty) a Vanguard (pozn. Spojené kráľovstvo). Tento rok zároveň Lockheed Martin oslávi 70. Výročie podpory amerického námorníctva. Rakety vyvíjané spoločnosťou sú základom obranných námorných systémov Spojených štátov.
Okrem toho Lockheed Martin stavia novú fabriku na Floride, ktorá má rozlohu takmer 21-tisíc metrov štvorcových. Táto fabrika bude slúžiť na výrobu komponentov pre raketu D5LE2. Predpokladá sa, že spustenie fabriky prinesie približne 300 nových pracovných miest. Ak všetko pôjde podľa plánu, prevádzka by sa mala spustiť v roku 2027 a podporovať by mala americké námorníctvo ďalších 60 rokov.
Rakety budúcnosti
Minulý rok Lockheed Martin predstavil aj novú raketu AGM-158 XR, ktorú označil ako raketu budúcnosti. Táto raketa sa vyznačuje mimoriadne vysokým doletom a rýchlou produkciou. Do nového modelu rakety AGM-158 XR vložila spoločnosť Lockheed Martin viac ako 20 rokov svojich skúseností a predstaviôa najmodernejší spôsob, ako môže bojovník v akcii reagovať na hrozby a splniť ciele svojej misie. Nový model vychádza z raketového systému JASSM-ER a evolučného zbraňového systému LRASM.
Neprehliadni
Pri výrobe navádzanej rakety AGM-158 XR Lockheed Martin ťaží z vyladenej produkčnej línie rakiet JASSM a LRASM. Táto produkčná línia sa vyznačuje stabilnou dodávkou materiálov, vybudovanej softvérovej infraštruktúry a pre potreby nového raketového modelu aj miernou štrukturálnou zmenou. Výsledkom ale je, že raketa AGM-158 XR sa dokáže vyrobiť za výrazne kratší čas, než ostatné moderné zbraňové systémy.
Raketa AGM-158 XR sa vyznačuje 450 kg hlavicou. Ide o stealth raketu, ktorá má mimoriadne vysoký dolet a zároveň je kompatibilná s platformami, z ktorých strieľajú aj rakety JASSM a LRASM. Znamená to, že raketa je kompatibilná so stíhačkami F/A-18 a F-35.
Popri tom predstavila zbrojovka tento rok aj plne autonómny raketový systém HIMARS, ktorý zmení povahu vojny. V rámci nového testu raketový systém namontovaný na vojenskom vozidle autonómne prišiel na určené miesto a bez akéhokoľvek ľudského zásahu sa umiestnil do správnej pozície. Odborníci, ktorí na testovanie dohliadali, hovoria, že v budúcnosti môže takýto autonómny systém znížiť požiadavky na ľudskú silu a tým priamo zvýšiť flexibilitu armády na bojovom poli.
Etické problémy autonómnej technológie
Demonštrácia autonómneho raketového systému HIMARS ukázala schopnosť rapídnej mobilizácie systému a jeho autonómnej operácie zo vzdialených a utajených miest. Táto schopnosť môže armáde poskytnúť flexibilitu v scenároch, kedy by nasadenie človekom operovanej jednotky mohlo predstavovať problémy.
Jedným príkladom môže byť situácia, kedy jednotka na misii čelí nejakým komplikáciám a potrebuje podporu ťažších zbraní. Za bežných okolností musí armáda mobilizovať ďalšiu jednotku. To zaberie nejaký čas a následne sa musí táto jednotka dopraviť na miesto určenia. Inokedy môže jednotka čakať na predom určenom mieste, no opäť sú tu mierne komplikácie ako napríklad potrava, voda a ľudský faktor, ktorý môže ovplyvniť všetko. Test autonómneho HIMARS systému ale vyvolal aj niekoľko etických otázok, ktoré nájdeš v tomto článku.
Komentáre