SpravodajstvoVeda a výskum

Liek proti Alzheimerovej chorobe? Vedci prichádzajú so zásadnými zisteniami

Vedci z japonského inštitútu RIKEN objavili možný proces, ktorý by mohol viesť k vývoju lieku proti Alzheimerovej chorobe.

Výskumníci z japonského inštitútu RIKEN odhalili prepojenie medzi dvoma dejmi, ktoré vedú k rozmnožovaniu proteínu amyloid beta v mozgu a považujú sa za spúšťača Alzheimerovej choroby. Počas testov na zvieratách preukázali, že s pomocou nových liečiv dokážu tento dej zvrátiť a potenciálne liečiť túto neurodegeneratívnu chorobu, píše portál inštitútu.

Alzheimerova choroba je ničivá nielen pre postihnutých pacientov, ale aj pre ich rodiny. Štúdiu tohto ochorenia sa veda venuje už niekoľko desaťročí, no napriek tomu sa ešte nenašiel liek. V roku 2021 sa objavilo svetielko nádeje, keď americká Administrácia pre správu potravín a liečiv schválila aducanumab, prvý liek proti Alzheimerovej chorobe. Nie je to však liek, ktorý by ochorenie úplne porazil, len spomaľuje jeho priebeh. Zároveň je mimoriadne nákladný a vznikla okolo neho vlna kontroverzie zameriavajúca sa na to, či liek naozaj funguje alebo nie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Liek Aducanumab pomáha vyčistiť nahromadenie proteínu amyloid beta, ktorý sa vplyvom Alzheimerovej choroby v mozgu postupne zbiera. Hromadenie proteínu je ale otázkou procesu, ktorý prestal fungovať tak, ako má. Vedci z inštitútu RIKEN si všimli, že enzým s menom neprilysin pomáha rozložiť amyloid beta na menšie časti. Zároveň si všimli, že ľudia s Alzheimerom mali v mozgu nedostatok tohto enzýmu.

Lenže čo spôsobuje úbytok tohto enzýmu? Vedci z RIKEN na túto otázku hľadali odpoveď. Ukázalo sa, že zaň môže druh neuropeptidu, somatostatin. Hladiny tohto neuropeptidu postupom času klesajú, no za posledných 17 rokov vedci nedokázali nájsť prepojenie medzi somatostatinom a nízkymi hodnotami neprilysinu. Prípad sa ale komplikuje, pretože vedci našli ďalší proteín, ktorý hrá v tomto procese dôležitú úlohu. Nazýva sa endosulfín a podľa štúdie nízke hladiny somatostatínu vedú k vysokým hladinám endosulfínu, čo ďalej vedie k nízkym hodnotám neprilysínu.

Liek proti Alzheimerovej chorobe?

Túto postupnosť dokázali aj počas testov na laboratórnych myšiach. Štúdia ale ponúka aj riešenie problému, teda spôsob ako zvrátiť vysoké hladiny endosulfínu. Vedci z inštitútu RIKEN navrhujú liek, ktorý by otvoril draslíkové kanály. Keď počas experimentu podali liek postihnutej myši, jej pamäť bola oveľa lepšia ako myš, ktorá liečbu nepodstúpila.

„Bol som prekvapený tým, ako dobre liek účinkoval,“ vyjadril sa autor štúdie, Naoto Watamura.

Watamura zároveň dodáva, že už dnes existujú lieky, ktoré pracujú s rovnakými draslíkovými kanálmi. Ide o liečivá zamerané na liečbu diabetu. Prekážkou ale bude spracovať dostupné liečivá pre potreby liečenia Alzheimerovej choroby. Táto štúdia je neobyčajná v tom, že ponúka vysvetlenie biológie za Alzheimerovou chorobou a zároveň aj spôsob, ako túto chorobu liečiť. Väčšina štúdií zaoberajúcich sa liečbou chorôb, najprv ponúknu možnosť liečby a potom sa snažia prísť na mechanizmus, ktorý sa za ňou ukrýva.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close