Liek na potlačenie Alzheimerovej choroby môže fungovať aj pri inej forme demencie
Výskumníci v novej štúdii zistili, že liek na potlačenie Alzheimerovej choroby môže fungovať aj pri iných formách demencie.
Demencia s Lewyho telieskami, skrátene DLB, je podtyp demencie, ktorá sa prejavuje podobne ako Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba. Štúdií zameriavajúcich sa na túto chorobu je ale veľmi málo. Práve preto sa na ňu zamerali výskumníci z inštitútu Karolinska Institutet.
Ochorenia s Lewyho telieskami zahŕňajú demenciu a Parkinsonovu chorobu buď s alebo bez známok demencie. Autori štúdie tvrdia, že ide o druhé najrozšírenejšie neurodegeneratívne ochorenie po Alzheimerovej chorobe. Predpokladá sa, že DLB predstavuje 10 až 15% všetkých prípadov demencie. Vyznačuje sa zmenami v spánkovom režime, správaní, kognitívnych funkciách, pohybe a regulácií automatických telesných funkcií.
Momentálne neexistujú žiadne schválené liečby pre DLB. V prípade tohto ochorenia doktori využívajú dostupné lieky na liečbu Alzheimerovej choroby. Autori výskumu ale vysvetľujú, že zatiaľ je otázne, do akej miery tieto lieky zaberajú. Nemáme totiž k dispozícii dlhodobé dáta a výsledky testov bývajú častokrát nekonzistentné.
Aké lieky pomáhajú na DLB?
V rámci novej štúdie vedci skúmali efektivitu inhibítorov cholinesterázy a memantínu, ktoré sa používajú pri liečbe Alzheimerovej choroby na potláčanie symptómov. Do štúdie sa zapojila viac ako tisícka dobrovoľníkov s DLB, ktorých vedci sledovali až 10 rokov.
Výsledky štúdie poukazujú na to, že inhibítory cholinesterázy môžu spomaliť úpadok kognitívnych vlastností v priebehu piatich rokov, oproti memantínu alebo žiadnej liečbe. Tieto inhibítory sa zároveň spájali s menším rizikom úmrtia počas prvého roku po diagnóze DLB.
Neprehliadni
“Výsledky našej štúdie naznačujú, že liečba pomocou inhibítorov cholinesterázy má viacero potenciálnych výhod v prípade pacientov s DLB a podporujeme aktualizovanie liečebných postupov v prípade tohto ochorenia,” tvrdí Maria Eriksdotter, jedna z autorov výskumu.
Táto štúdia mala pozorovací charakter, čo znamená, že vedci nemôžu vyvodiť žiadne závery, čo sa týka kauzality. Autori štúdie totiž nemali k dispozícii dáta ohľadom pacientovho životného štýlu, krvného tlaku alebo či okrem Alzheimerovej choroby netrpia ešte iným ochorením. Tieto informácie môžu ovplyvniť zistenia výskumu. Ďalším problémom je, že DLB sa v súčasnosti diagnostikuje veľmi ťažko.
Liečba Alzheimerovej choroby sa blíži
Alzheimerova choroba sa dá dnes liečiť, no používané metódy sú o potlačení symptómov, než skutočnej liečbe choroby. Výskumníci však usilovne pracujú na lieku, ktorý by pomohol Alzheimera poraziť raz a navždy. Na jednom lieku pracujú aj výskumníci z University of Rochester. Tí predstavili látku, ktorá môže pomôcť vyčistiť “špinavý mozog”.
Neurodegeneratívne poruchy, ako napríklad Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba vznikajú tak, že sa na mozgu začnú hromadiť škodlivé proteíny. V mladosti sa mozog dokáže efektívne čistiť sám, no vekom je riziko neurodegeneratívnych ochorení väčšie, pretože s postupom času mozog odstraňuje toxické látky horšie. V rámci výskumu zistili, že môžeme mozgu pomôcť vyčistiť sa liekom, ktorý sa klinicky používa pomerne často. O čistenie mozgu sa stará glymfatický systém a mozgomiešny mok.
Keď mozgomiešny mok zmyje z mozgu škodlivé proteíny, musí sa dostať do lymfatického systému a odtiaľ do obličiek. Tam sa spracuje s ďalším telesným odpadom. V rámci nového výskumu vedci po prvýkrát detailne opísali cestu, ktorou sa polovica špinavého mozgomiešneho moku dostáva von z mozgu.
Vekom sa tento systém spomaľuje, no vedci objavili liek prostaglandín F2a, čo je hormonálna zlúčenina, ktorá sa bežne využíva v zdravotníctve na vyvolanie pôrodu. Táto látka umožňuje kontrakcie hladkého svalstva. Glymfatický systém je obalený hladkým svalstvom. Keď vedci tento liek aplikovali starším myšiam, rýchlosť odtoku špinavého mozgomiešneho moku sa zrýchlila. Autori výskumu v experimente na myšiach dokázali starším myšiam glymfatický systém nakopnúť tak, že fungoval ako za mlada.
Táto práca je však základom. Výskumníkov čaká ešte veľa práce, aby nový liek dostali do klinických testov a následne aj k pacientom.
Komentáre