Liečba rakoviny siaha oveľa hlbšie do minulosti, než sa predpokladalo: Pokúšali sa o ňu už pred viac ako 4-tisíc rokmi
Nová štúdia dokazuje, že liečba rakoviny siaha oveľa hlbšie do minulosti, než ktokoľvek čakal. Pokúsili sa o to už starovekí Egypťania.
Starovekí Egypťania mali bohaté znalosti z medicíny. Dokázali identifikovať rôzne choroby, zranenia, vyrábali protézy a ovládali aj niečo zo zubárstva. V publikácii Frontiers sa objavila štúdia, ktorá nám ukazuje, že Egypťania mohli byť ešte vyspelejší, než sme si z počiatku mysleli.
Autori štúdie vysvetľujú, že viac ako 4-tisíc rokov staré lebky ukazujú, že Egypťania dokázali identifikovať rakovinu a hoci si s ňou nedokázali poradiť, pokúsili sa ju vyliečiť.
“Na lebkách vidíme, že starovekí Egypťania vedeli pracovať s komplexnými fraktúrami lebky, no rakovina bola pre nich stále niečo, čo sa nachádzalo mimo ich schopností. Naša štúdia však prináša jedinečné dôkazy, ktoré naznačujú, že pred viac ako 4-tisíc rokmi sa Egypťania pokúsili vysporiadať sa s ochorením, ktoré nám robí problém aj dnes,” vysvetľuje vedúci štúdie, profesor Edgard Camarós.
Výskumníci sa chceli dozvedieť viac o tom, akú úlohu hrala rakovina v minulosti a do akej miery bola rozšírená v staroveku. Vedci preskúmali dve lebky, pričom jedna patrila mužovi vo veku od 30 do 35 rokov a druhá žene staršej ako 50 rokov. Lebka muža odhalila veľkú léziu, ktorá sa spája s výrazným poškodením tkaniva. K tomu vedci odhalili 30 menších lézií.
Autorov štúdie prekvapilo, že našli stopy po rezoch okolo objavených lézií. Tie vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou ostrým objektom. Tu výskumníci zistili, že starovekí Egypťania vykonali nejakú formu chirurgického zákroku, ktorý sa spájal s prítomnosťou rakovinových buniek.
Egypská medicína sa nachádzala na vyššej úrovni
Vedci predpokladajú, že Egyptská medicína sa nachádzala na takej úrovni, že dokázala vykonávať experimentálne liečebné zákroky alebo prinajmenšom minimálne medicínsky skúmala rakovinu.
Neprehliadni
Aj lebka ženy sa vyznačuje stopami po veľkej lézii spájajúcej sa s rakovinovým nádorom. Autori štúdie poznamenávajú, že hoci dnešný životný štýl, vek a rakovinotvorné látky prispievajú ku vzniku tohto ochorenia, rakovina existovala aj v dávnej minulosti. Lebka ženy vedcom ukázala ešte stopu po inom traumatickom zranení. Autori štúdie vysvetľujú, že to vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou po útoku ostrou zbraňou.
“Vyliečené zranenia lebky naznačujú, že táto žena dostala nejakú formu pomoci a vďaka nej zranenie prežila,” tvrdia vedci.
Zároveň však autori štúdie priznávajú, že vidieť takéto zranenie na žene je neobvyklé. V tej dobe išlo v drvivej väčšine prípadov o mužov, ktorí prechádzali podobnými zraneniami. Vedci nedokážu povedať, prečo žena zranenia utŕžila. Existuje šanca, že aj ženy sa v minulosti zúčastňovali bojov, no vedci nemajú v rukách ďalšie dôkazy, ktoré by to podporovali. Chceli by sa však na úlohu žien v stredovekom boji pozrieť lepšie.
Čo sa lebiek týka, vedci pokračujú vo svojej práci. Výskum starovekých kostí však prináša veľa problémov, sčasti aj preto, lebo v tej dobe neexistovali záznamy.
Komentáre