Látka, ktorá nás chráni je zároveň škodlivejšia, než sa predpokladalo: Vedci odhaľujú ďalšie vlastnosti ozónu
Výsledky štúdie z americkej Národnej vedeckej nadácie ukazujú škodlivosť ozónu v nižších častiach atmosféry.
Vedci vo svojej novej práci dospeli k zaujímavým výsledkom ohľadom globálneho otepľovania. Ozónová vrstva chrániaca nás pred UV žiarením, môže zároveň oslabovať jeden z najvýraznejších ochladzovacích mechanizmov planéty. To znamená, že ozón môže byť výraznejším skleníkovým plynom, než sa spočiatku predpokladalo, píše portál americkej Národnej vedeckej nadácie.
Zmeny v hladinách ozónu v nižšej a vyššej časti atmosféry priamo zodpovedajú za približne tretinu otepľovania, ktorú vedci zaznamenali v antarktickom oceáne počas druhej polovice 20. storočia. Otepľovanie antarktického oceánu zároveň znižuje jeho schopnosť vstrebávať nadbytočné teplo planéty. Väčšina tohto otepľovania spôsobili zvýšené hladiny ozónu v nižšej časti atmosféry. Táto látka síce chráni planétu Zem pred škodlivým UV žiarením, no zároveň je aj jednou z látok nachádzajúcich sa v smogu. Vedci navyše začínajú predpokladať, že práve ozón ovplyvní v nasledujúcich rokoch globálne otepľovanie.
Ozón nachádzajúci sa blízko pri povrchu planéty, prízemný ozón, je škodlivý pre ľudí a prostredie, no vďaka výsledkom novej štúdie vedci odhaľujú aj to, že do veľkej miery znižuje schopnosť oceánov vstrebať nadbytočné teplo z atmosféry. Vedci z americkej Národnej vedeckej nadácie využili počítačové modely, ktoré ukazovali zmeny v hodnotách ozónu v rozmedzí rokov 1955 až 2000. Vplyvy látky následne izolovali od ostatných faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť oceánov prijímať nadbytočné teplo z atmosféry.
„Naša práca poukazuje na komplexnosť interakcií prebiehajúcich medzi atmosférou a oceánom. Tieto interakcie hrajú mimoriadne dôležitú úlohu pri udržiavaní tepelnej rovnováhy našej planéty. Potrebujeme ďalšie pozorovania tohto systému a modely, ktoré by nám tieto procesy umožnili simulovať,“ vyjadril sa Sean Kennan, riaditeľ oddelenia oceánskych vied v Národnej vedeckej nadácii.
Vplyv ozónu na globálne otepľovanie
Simulácia ukázala, že zníženie hladín ozónu vo vyšších častiach atmosféry a zvýšenie ich hladín v nižších častiach, prispelo k ohrievaniu oceánov. Zvýšenie hladiny ozónu v nižšej časti atmosféry vyvolalo podľa simulácie až 60% ozónom vyvolaného oteplenia Južného oceánu za pozorované obdobie.
Ozón vzniká vo vyšších častiach atmosféry interakciou molekúl kyslíka a ultrafialového žiarenia. V nižších častiach atmosféry môže vznikať tiež a to interakciou medzi škodlivými látkami, napríklad emisiami z výfukov a ďalšími druhmi emisií. Ak sa v našej atmosfére zmení koncentrácia ozónu, nastáva niekoľko zmien. Hladiny ozónu zmenia západné vetry na južnej pologuli, čo vyvolá kontrastné hladiny soli a teploty blízko k povrchu Južného oceánu.
Neprehliadni
V oboch prípadoch dochádza k ovplyvneniu oceánskych prúdov špecifickým spôsobom. Zmeny v oceánskych prúdoch zároveň výrazne vplývajú na schopnosť oceánu pohltiť nadbytočné teplo nachádzajúce sa v atmosfére Zeme. To môže podporiť prebiehajúce klimatické zmeny a pomôcť globálnemu otepľovaniu, globálnej kríze, ktorej momentálne ľudstvo čelí.
Komentáre