Kvapôčky vody, ktoré vydychujeme, ostávajú vo vzduchu dlhšie: Čo to znamená pre šírenie chorôb?
Vedci z viedenskej univerzity navrhli niekoľko počítačových simulácií, ktoré ukazujú správanie nášho dychu.
Drobné kvapôčky, ktoré v sebe obsahujú vírusy, miznú po vydýchnutí oveľa pomalšie, než sa doteraz predpokladalo. Dokazujú to experimenty a simulácie viedenskej univerzity, píše portál Scitech Daily.
Zároveň sa dokázalo, že v zime sa môže človek nakaziť rýchlejšie, ako cez leto – to platí nielen pre COVID, ale aj chrípku, či iné vírusové ochorenia. Veľkú úlohu v tom hrá relatívna vlhkosť prostredia. Exteriér v zime má vyššiu vlhkosť, ako cez leto a to aj preto, lebo náš dych kondenzuje a mení sa v chladnom vzduchu na kvapôčky.
Predchádzajúce experimenty predpokladali, že len tie veľké kvapôčky predstavovali riziko nakazenia. V tomto prípade bol mylný odhad v tom, že menšie kvapôčky dychu sa veľmi rýchlo vyparia. Vedci z viedenskej univerzity ale tieto modely vyviedli z omylu. Ak má vzduch okolo nás vysokú vlhkosť, vo vzduchu ostávajú aj drobné kvapôčky vody, a to oveľa dlhšie, než sme si mysleli.
Novú štúdiu viedol profesor Alfredo Soldati, ktorý spolu so svojim tímom skúmal prúdenie vzduchu, ktoré pozostáva z niekoľkých fáz. Zahrnuli napríklad prípad, kedy osoba vydýchne vzduch počas kýchnutia. Spolu so vzduchom sa do okolia dostávajú aj kvapôčky vody, ktoré v sebe uchovávajú nákazlivý vírus.
Voda, ktorú vydýchneme, ostáva nákazlivá dlhšie
Kombinácia plynu, v tomto prípade vzduchu a kvapaliny – kvapôčky vody, vytvárajú pomerne komplexný model správania. Obe látky sa pohybujú smerom dopredu a obe sa navzájom ovplyvňujú. Drobné kvapôčky vody sa zároveň môžu vypariť a stanú sa plynom. Aby výskumníci lepšie tento proces pochopili, vytvorili sériu počítačových simulácií, ktoré ukazujú šírenie kvapôčok a vzduchu do okolia. Ich simulácie zaznamenávajú toto šírenie v rôznych podmienkach, napríklad pri rozdielnych teplotách, či vlhkosti vzduchu.
Neprehliadnite
Okrem počítačových simulácií tím vykonal aj praktické pokusy. Pomocou špeciálneho ventilu a vysokosnímkovej kamery dokázali pozorovať, ako sa kvapôčky vody, počas kýchnutia, šíria vzduchom.
„Podarilo sa nám zistiť, že drobné kvapôčky vody ostávajú vo vzduchu oveľa dlhšie, než sa predpokladalo,“ tvrdí Soldati.
Existuje pre to jednoduché vysvetlenie. Rýchlosť vyparovania kvapôčok vody nezávisí od priemernej vlhkosti prostredia, ale od konkrétnej vlhkosti, ktorá sa nachádza na mieste, kde sa nachádza kvapôčka vody. Vydýchnutý vzduch má väčšiu vlhkosť, ako prostredie okolo. Táto zvýšená vlhkosť spôsobuje, že aj tie drobné kvapôčky vody sa vo vzduchu dokážu udržať oveľa dlhšie, než sa predpokladalo.
To znamená, že aj drobné kvapôčky vody, ktoré vypustíme do okolia počas výdychu, alebo kýchnutia, ostávajú infekčné dlhšie, než sa predpokladalo. Autori štúdie ale dodávajú, že ich výskum netreba brať ako zlú správu. Jednoducho je dôležité študovať javy tou správnou metódou. Ak dokážeme správne pochopiť, čo sa deje, potom môžeme učiniť lepšie rozhodnutia, napríklad čo sa týka nosenia rúšok.
Komentáre