Kríza v kozmológii sa pravdepodobne nekoná: Ako je to s rozpínaním nášho vesmíru?
Momentálne existujú dva modely, ako merať expanziu vesmíru a oba prinášajú iné výsledky. Kde je problém?
Náš vesmír sa neustále rozpína a existujú dva odlišné spôsoby, ako môžu astrofyzici merať rýchlosť jeho expanzie. Problém je, že tieto dve metódy prinášajú odlišné výsledky, píše portál SciTech Daily.
Za posledné desaťročie vznikli dva odlišné tábory. Jeden tvrdí, že rozdiel, medzi dvoma výsledkami naznačuje niečo viac, zatiaľ čo druhý tábor pripisuje rozdiely chybe v meraní. Ak by mal druhý tábor pravdu a naozaj by išlo len o chybu v meraniach, znamenalo by to, že náš model, ktorý vysvetľuje fungovanie vesmíru je správny.
Tá prvá možnosť so sebou nesie vážnejšie následky. Ak by mali rozdielne merania nejaký vážny dôvod, ktorý je vede doteraz neznámy, znamenalo by to existenciu nových fyzikálnych zákonov, ktoré musia odborníci popísať. Zatiaľ nie je možné určiť, ktorý z táborov má pravdu. Pozorovania za posledných pár rokov „prekopávali“ pravdu z jedného tábora do druhého, čo viedlo k „Hubblovmu napätiu.“
Názov tejto krízy je odvodený od Hubblovej konštanty, pomeru, akým sa náš vesmír rozpína. Wendy Freedman je uznávaná astronómka, ktorá spolu s niekoľkými ďalšími odborníkmi vykonala prvé pozorovania, ktoré viedli k zvýšeniu Hubblovej konštanty. Podľa slov Wendy Freedman, najnovšie pozorovania začínajú pomaly uzatvárať priepasť medzi oboma tábormi.
Jej odpoveď prináša dokonalý kompromis. Podľa jej slov nie je dôvod na žiadny „konflikt“ a naše kozmologické modely nemusia byť od základov prerobené.
Neprehliadnite
Odlišné výsledky
Prvým spôsobom, ako merať Hubblovu konštantu je pozrieť sa na pozostatok z veľkého tresku, kozmické mikrovlnné pozadie. Táto metóda tvrdí, že Hubblova konštanta je 67.4 kilometrov za sekundu za megaparsek.
Druhou metódou je pozrieť sa na hviezdy a galaxie v našom okolí a zistiť, ako rýchlo sa od nás vzďaľujú. Pomocou tohto postupu vedci zistili, že Hubblova konštanta má hodnotu 72 kilometrov za sekundu za megaparsek. Wendy Freedman používala túto metódu, keď pátrala v roku 2001 po Hubblovej konštante. Pri svojich meraniach využila hviezdy, ktoré sa označujú ako Cefeidy. V roku 2019 vykonala podobné meranie, no namiesto Cefeidov použila Červené obry.
Červené obry sú veľmi veľké a svietivé hviezdy. Ak sa vedcom podarí presne odmerať ich aktuálnu, alebo intristickú svietivosť, dokážu odmerať vzdialenosť medzi nami a galaxiou, v ktorej sa hviezda nachádza. Zaujímavé je, že pozorovania pomocou Červených obrov priniesli hodnotu Hubblovej konštanty, ktorá je bližšie hodnote, nameranej z kozmického mikrovlnného pozadia. V tomto prípade išlo o číslo 69.8.
Podľa Wendy Freedman neexistuje žiadny konflikt ohľadom hubblovej konštanty, stačia nám presnejšie údaje. Presnejšie výsledky môžu priniesť teleskopy novej generácie, no zatiaľ sa žiadna kríza v kozmológii nekoná, aj keď to tak mohlo spočiatku vyzerať.
Komentáre