Kontroverzná štúdia naštrbila zabehnutú teóriu o evolúcii Zeme. Úsvit doskovej tektoniky mohol zmeniť svet nečakaným spôsobom
V rámci svojej práce vedci prepájajú obdobie drastického ochladenia so vznikom tektonických platní.
Len ťažko si vieme predstaviť, že naša „bledomodrá guľôčka“, planéta Zem, mohla dakedy vyzerať úplne inak. Dnes už má cez 4-miliardy rokov a čoraz viac dôkazov naznačuje, že si v minulosti prešla mnohými klimatickými zmenami, až kým sa nedostala do dnešnej podoby.
V rámci svojho výskumu vedci z University of Texas prinášajú viac informácií o dôležitom období evolúcie planéty, o vzniku tektonických platní. Dnes vieme, že tektonické platne môžu byť jedným z hlavných dôvodov, prečo je naša planéta vhodná pre život. V rámci štúdie však jej autori naznačili, že vznik platní mohol mať na náš svet drastický dopad. Tvrdia, že nie dlho na to celá planéta zamrzla, čo trvalo niekoľko miliónov rokov.
Hypotéza vedcov prináša úplne nový pohľad na evolúciu Zeme a jej autori očakávajú určitú dávku kontroverzie. Podľa väčšiny modelov tektonické platne mohli vzniknúť pred približne 3-miliardami rokov, no v novej štúdii sa tvrdí, že vznikli neskôr, pred 542-miliónmi rokov až jednou miliardou rokov.
„Väčšina ľudí verí tomu, že tektonické platne vznikli relatívne krátko po vzniku samotnej planéty. Dôkazy o moderných tektonických platniach ale pochádzajú z neoproterozoika, alebo z mladšieho obdobia,“ tvrdí jeden z autorov štúdie, Nathaniel Miller.
V rámci práce výskumníci analyzovali dôkazy o geologickej aktivite počas neoproterozoika, obdobia kedy bola planéta pokrytá snehom a ľadom. Objavili dôkazy, ktoré našli spojenie medzi vznikom tektonických platní a ochladzujúcou sa planétou. Zem je dnes jedinou planétou o ktorej vieme, že má tektonické platne. Tie sa pohybujú nezávisle od seba, pričom vytvárajú a ničia svojim pohybom kontinenty.
Kedy vznikli tektonické platne?
Tektoniku považujeme za jeden z najzakladanejších procesov ovplyvňujúcich tvar našej planéty. Preto väčšina geológov predpokladá, že sa objavila skoro v evolúcii našej planéty. Nedávno publikovaná štúdia však s týmto predpokladom nesúhlasí. Podľa nej existuje veľa stôp, ktoré poukazujú na to, že tektonická aktivita začala oveľa neskôr, a to až v neoproterozoiku.
Neprehliadnite
Tými dôkazmi sú formácie skál, drahokamy či chemické stopy, ktoré sa spájajú s platňovou tektonikou. Všetky dôkazy sa podľa autorov datujú len do obdobia neoproterozoika, nie pred toto obdobie. Pred neoproterozoikom zároveň existovalo obdobie, ktoré vedci prezývajú „nudná miliarda“. Toto obdobie sa vyznačovalo nulovou geologickou aktivitou a autori štúdie sa domnievajú, že vtedy Zem ešte nemala tektonické platne.
Začiatok geologickej aktivity sa spája s érou, počas ktorej bola planéta pokrytá snehom a ľadom. Autori štúdie sa preto zamysleli nad tým, či by náhodou tieto dve veci nemohli byť prepojené. Veria, že drastické klimatické zmeny mohla vyvolať transformácia Zeme z jednej tektonickej vrstvy na platne, ktoré formujú kontinenty dnes. V rámci štúdie priniesli 22 spôsobov, akými mohol vznik platňovej tektoniky vyvolať globálne ochladzovanie.
V štúdii popisujú intenzívne obdobie sopečnej aktivity, počas ktorého sa do atmosféry uvoľnilo obrovské množstvo síry ochladzujúcej planétu. Zároveň ale popisujú ako mohol vznik tektonických platní ovplyvniť rotačnú os planéty alebo stiahnutie oxidu uhličitého z atmosféry do útrob Zeme. Zároveň sa pozreli na niekoľko iných príčin ochladzovania, ktoré s tektonikou nesúvisia. Medzi ne patria dopady asteroidov alebo kolaps ľadových prstencov okolo Zeme. Ak tieto faktory spôsobili ochladenie planéty, potom sa táto štúdia rozpadne. Neexistujú však žiadne dôkazy, ktoré by vedcom pomohli.
Či tektonické platne vznikli na počiatku evolučnej cesty Zeme alebo až neskôr ostáva záhadou. Autori štúdie tvrdia, že viac odpovedí prinesú ďalšie štúdie. Vedci by mali zvážiť aj túto alternatívu a zistiť, či ju podporujú aj ďalšie dôkazy.
Komentáre