SpravodajstvoVeda a výskum

Klesajúce teploty a záhadný „modrý mesiac“: Čo všetko sa tiahlo s jednou z najsmrteľnejších sopečných erupcií v histórii?

Erupcia sopky Krakatoa sa považuje za jednu z nasmrteľnejších erupcií sveta.

V roku 1883 explodovala sopka Krakatoa, ktorá sa označuje za jednu z najsmrteľnejších sopiek na Zemi. O život prišlo viac ako 36-tisíc ľudí a klimatické zmeny, ktoré erupcia vyvolala, trvali celé mesiace, píše portál Natural History Museum.

Rovnako ako pri tohtoročnej erupcii sopky Tonga, aj túto bolo možné cítiť po celom svete. Čo je však zaujímavejšie je to, že po erupcii sa na oblohe objavoval modrý Mesiac. Erupcia totiž uvoľnila do atmosféry oxid siričitý spolu s ďalšími časticami a popolom. To malo za následok filtrovanie slnečného svetla, ktoré na planétu dopadlo.

Uvoľnené častice v atmosfére boli síce mimoriadne malé, no o čosi hrubšie ako vlnová dĺžka červeného svetla. Častice tieto vlny zablokovali, čo viedlo ku vzniku modrého mesiaca.

„Erupcia sopky Krakatoa je excelentným príkladom neoblomnej sily prírody. Modrý Mesiac je najsureálnejší, ale najmenej nebezpečný jav,“ vysvetľuje doktor Martin Mangler z Natural History Museum.

Dodáva, že sopečné erupcie môžu v sekunde premeniť povrch celej planéty. Dopad sopky Krakatoa na podnebie Zeme bol výrazný a trval niekoľko rokov, no dnes už tieto prejavy zanikli. Napriek tomu však môžeme z času na čas pozorovať modré Mesiace. Dnes vznikajú podobným procesom. Od roku 1883 explodovalo niekoľko sopiek, ktoré do atmosféry uvoľnili rovnaké častice.

Kombinácia popolu a oxidu siričitého môže vzniknúť aj v prípade lesných požiarov, ak sú podmienky vhodné. Niekedy sa môže stať že sa častice dostanú až na druhý koniec sveta a vytvoria modrý Mesiac tam.

Erupcia sopky Krakatoa vytvorila energiu o sile 200 megatonovej bomby a na rebríčku najsmrteľnejších erupcii sedí na druhom mieste. Prvenstvo v tomto prípade získava erupcia Tambora v roku 1815, ktorá zabila až 60-tisíc ľudí.

Tento rok explodovala sopka Huga Tonga-Hunga Ha’apai, presnejšie 15. januára. Podľa mnohých odborníkov išlo o najsilnejšiu erupciu za posledných 30 rokov. Rovnako ako erupcia Krakatoa, aj túto bolo cítiť naprieč svetom. Predpokladá sa, že sonický tresk obletel našu planétu dvakrát.

Nedávna erupcia sopky Tonga

Čím je však erupcia Tonga špecifická je obrovské množstvo vodnej pary, ktorá sa uvoľnila do atmosféry. Vodná para by dokázala zaplniť 58-tisíc olympijských plaveckých bazénov a podľa vedcov z NASA’s JPL môže ovplyvniť teploty na našej planéte.

Po masívnych sopečných erupciách spravidla nastáva ochladzovanie, kvôli dymu a popolu, ktoré spolu s ďalšími látkami odrážajú slnečné svetlo. Po erupcii Tonga by však malo nastať otepľovanie, pretože vodná para drží teplo.

Dohru erupcie Tonga zaznamenal satelit Aura, no spočiatku si vedci mysleli, že je prístroj pokazený. Údaje, ktoré posielal totiž nedávali najmenší zmysel. Museli sa teda uistiť, že pracuje tak, ako má.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close