Kedysi početná skupina plazov, dnes len jeden prežívajúci druh: Mimoriadne zachovalá kostra približuje záver evolučného cyklu

O. gregori by mohol vedcom pomôcť nahliadnuť do evolučnej priepasti medzi dvoma druhmi plazov.

Kedysi početnú skupinu plazov dnes tvorí jeden prežívajúci druh
Zdroj: Smithsonian Institution (Julius Csotonyi)

Kedysi dávno existoval druh plaza, ktorý sa nazýva Opisthiamimus gregori. Ten obýval Severnú Ameriku pred približne 150-miliónmi rokov v období Jury, teda žil popri dinosauroch, ako napríklad Stegosaurus alebo Allosaurus, informuje Eurekalert.

Výskumný tím vo svojej práci uvádza, že tento prehistorický jašter mal na dĺžku približne 16 centimetrov a živil sa hmyzom, či inými bezstavovcami. Na prvý pohľad to nevyzerá ako nič extra, no paleontológovia hovoria, že opak je pravdou. V skutočnosti ide o mimoriadne fascinujúci objav, pretože tento druh predstavuje záver mimoriadne zaujímavého evolučného procesu, ktorý sa začal pred približne 200-miliónmi rokov.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Evolúciu tohto tvora prezrádza niekoľko fosílií, medzi ktorými sa našla aj mimoriadne zachovalá kostra tohto živočícha. Fosílie sa našli vo formácii Morrison nachádzajúcej sa v severnej časti amerického štátu Wyoming. Ďalšia štúdia nálezov by mohla vedcom presnejšie povedať, prečo sa z kedysi rozmanitého a početného druhu plazov stal len jeden druh prežívajúci na Novom Zélande dodnes.

Evolučná priepasť

Tým druhom je tuatara, plaz pripomínajúci mohutnejšieho leguána. Zaujímavosťou je, že v podstate nejde o jaštery v tradičnom zmysle slova, ale o druh hatériotvarých plazov ktoré sa oddelili od jašterov pred približne 230-miliónmi rokov. Počas obdobia jury sa tento druh nachádzal po celom svete a prichádzali v rade rôznych veľkostí, či ekologických úloh. Niektoré druhy lovili ryby, zatiaľ čo iné, mohutnejšie, sa živili rastlinnou potravou. Postupom času ale mizli a začali ich nahrádzať hady a jaštery.

Medzi jaštermi a hatériotvarými plazmi existuje evolučná priepasť, ktorá by mohla vysvetliť zvláštne znaky tuatary. Medzi ne sa radia zuby zrastené s čeľusťou a jedinečný pohyb pri žuvaní, ktorý pripomína pohyb píly.

„Fosílie druhu O. gregori sme pridali do zbierky múzea, kde budú dostupné pre ďalšie štúdie. Možno sa nám jedného dňa podarí odhaliť, prečo je tuatara posledným prežívajúcim hatériotvarým plazom, zatiaľ čo jašterotvaré plazy sú dnes rozlezené po celom svete,“ vyjadril sa Matthew Carrano, kurátor z Národného prírodovedeckého múzea v Spojených štátoch.

Podľa neho za to môže sčasti aj konkurencia medzi jašterotvarými plazmi, no nevylučuje ani globálnu zmenu v klimatických podmienkach. Priznáva však, že zostup hatériotvarých plazov v prospech iného druhu je mimoriadne zaujímavý, aj keď ešte vedci nemajú v rukách všetky odpovede.

Keďže sa paleontológom podarilo objaviť takmer celú kostru O. gregori, na základe nej sa im podarilo vytvoriť 3D model tvora. Pomocou počítačovej tomografie sa im podarilo zachytiť prakticky všetko, čo sa z fosílie dalo vyčítať. Následne vytvorili aj 3D model lebky, ktorý je takmer úplný. Vedci sa tak môžu pozrieť na hlavu plaza, ktorý žil ešte v období jury. Výskum pokračuje aj naďalej a autori dúfajú, že sa im podarí vyriešiť tajomstvá evolúcie tohto druhu plazov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre