Kedy sme sa začali vyvíjať ako ľudia? Nová štúdia hľadá odpoveď v zuboch našich predkoch
Tehotenstvo so sebou nesie riziká aj kvôli našim veľkým mozgom. Ako sa vývoj našich predkov menil?
Fosílie kostí našich predkov výskumníkom pomáhajú zistiť, čo naši predkovia robili stovky tisícov rokov dozadu. Hoci dnes už toho vieme o ich životoch celkom dosť, v jednej sfére výskum napredoval mimoriadne pomaly. V rámci novej štúdie však autori odhalili záhady životného cyklu našich predkov.
Tehotenstvo a obdobie vývoja v brušku matky sa považuje v kontexte našich predkov za mimoriadne fascinujúce obdobie, obzvlášť kvôli veľkosti nášho mozgu relatívne k celkovej veľkosti tela. Paleoantropológovia vysvetľujú, že veľká lebka vo väčšine prípadov znamená náročný pôrod. Naše mozgy sa ale považujú za najdôležitejšiu charakteristiku človeka, vysvetľuje The Conversation.
„Chceli sme vedieť, ako rýchlo našim predkom rástol mozog pred pôrodom. Bol porovnateľný s vývojom moderného človeka? Ak sa nám podarí zistiť, kedy sa vývoj plodu stal „ľudským“, potom môžeme lepšie porozumieť tomu, kedy sme sa začali líšiť od iných primátov,“ vysvetľuje Tesla Monson, profesorka antropológie z Western Washington University.
V rámci nového výskumu sa vedci zamerali na vývoj zubov plodu v maternici. Zuby sú, na rozdiel od iných stôp schopné vytvoriť fosílie. Pomocou relatívnej dĺžky stoličiek následne vytvorili matematický model, ktorý im umožnil sledovať evolučné zmeny v prenatálnom vývoji našich predkov. Na základe tohto modelu autori tvrdia, že tehotenstvo a vývoj plodu sa stali ľudskými pred takmer miliónom rokov.
Kedy sme sa začali vyvíjať ako ľudia?
Tehotenstvo a vývoj plodu sú mimoriadne dôležitými obdobiami. Počas nich sa vytvoria základy pre budúci vývoj. Tehotenstvo človeka a pôrod sú však častokrát nebezpečné a vyžadujú si veľa energie. Vyvíjajúci sa mozog plodu potrebuje veľké množstvo živín a vytvára veľký tlak na matku, či už z fyziologického, alebo metabolického hľadiska.
Počas samotného pôrodu sa musí pomerne veľká hlava dieťaťa dostať cez panvový kanál, čo môže viesť k smrti ako dieťaťa, tak aj matky. Z evolučného hľadiska ide o pomerne výraznú nevýhodu. Vedci vysvetľujú, že veľký mozog a hlava človeka musí mať výhody, ktoré prevyšujú všetky riziká. Majú pravdu. Náš mozog je to, čo nás robí ľuďmi a umožnil nám stať sa dominantným druhom planéty.
Neprehliadnite
Bez našich mozgov by sme pravdepodobne nemali civilizáciu, technológie alebo umenie. Vývoj mozgu je úzko previazaný s našou schopnosťou získať viac zdrojov, používaním nástrojov a združovaním sa do prvej formy spoločenstiev.
Študovať evolúciu mozgov našich predkov je náročné, pretože z mozgov sa v drvivej väčšine prípadov nedokážu spraviť fosílie. V rámci nového výskumu sa ale autori zamerali na vývoj zubov ľudského plodu. V maternici sa zuby vyvíjajú pomerne skoro. Vieme, že dospelé zuby sa začínajú vyvíjať dávno predtým, ako sa človek narodí, a to konkrétne keď človek je ešte 20-týždňový plod už v 20. týždni tehotenstva.
Zistili, že veľkosť mozgu sa spája s relatívnou dĺžkou zubov ako pri primátoch, tak aj pri ľuďoch.
„Zistili sme, že rýchlosť prenatálneho rastu významne koreluje s veľkosťou mozgu dospelých a relatívnou dĺžkou zubov u ľudoopov a opíc.“, vysvetľujú vedci.
Tehotenstvo a vývoj človeka, ktorý prebieha dodnes má svoje počiatky 200-tisíc rokov dozadu s príchodom druhu Homo Sapiens. Aj Neandertálci a iní predkovia sa však vyznačovali vývojovým štádiom, ktoré sa podobalo na to naše. Ľudský vývoj plodu sa podľa autorov výskumu začal pred miliónom rokov.
„Je zaujímavé, že náš model naznačuje, že miery prenatálneho rastu sa začali zvyšovať už pred objavením sa nášho druhu Homo sapiens. Môžeme predpokladať, že rýchle prenatálne tempo rastu bolo nevyhnutné pre rast tohto veľkého mozgu a vývoj ľudského vedomia a kognitívnych schopností.“, dopĺňajú.
Vedci vďaka tejto metóde, ktorú vytvorili, tak môžu presne zrekonštruovať, ako rýchlo ich potomstvo rástlo počas tehotenstva.
Komentáre