HistóriaVeda a výskum

Kedy sme sa posadili na chrbát koňa? Vedci našli najskoršie dôkazy o jazde na koni

Využívanie zvierat ako dopravného prostriedku sa považuje za jeden z míľnikov našej evolúcie.

Ľudia a kone majú za sebou už dlhú históriu, no kedy sme sa po prvýkrát posadili na chrbty týchto zvierat? Archeológom sa v Bulharsku podarilo nájsť hroby datujúce sa 4500 až 5000 rokov do minulosti, ktoré prinášajú viac informácií do tejto problematiky, informujú vedci z University of Helsinki.

Hroby patria do archeologickej kultúry Yamnaya a predpokladá sa, že išlo o populáciu pastierov dobytka a oviec. Najnovšie nálezy zároveň naznačujú, že táto populácia jazdila na koňoch. Ako uvádzajú autori štúdie, nové dôkazy naznačujú, že sme sa na chrbát koňa posadili nie dlho po jeho domestikovaní v 4. tisícročí pred Kristom. Kone si domestikovali populácie žijúce v stepiach západnej Eurázie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Jazdenie na koni už nebolo pre kultúru Yamnaya žijúcu medzi rokmi 3000 a 2500 pred Kristom ničím novým,“ vysvetľuje Volker Heyd, archeológ, ktorý objavil hroby jedných z najstarších jazdcov.

Autori štúdie vysvetľujú, že na západ od Čierneho mora leží oblasť, v ktorej sa kočovné skupiny pastierov po prvýkrát stretli s farmármi neskorého neolitu. Po celé desaťročia sa expanzia stepných ľudí považovala za násilnú inváziu. Najnovšie DNA analýzy poukazujú na to, že rozdiely medzi migrantmi z východu a usadlíkmi na západe boli ešte výraznejšie, než sa spočiatku predpokladalo.

„Náš výskum nám ponúka lepší obraz o tom, ako tieto dve spoločenstvá fungovali. Prekvapivo sme nenašli takmer žiadne stopy násilia. Zároveň začíname objavovať dôkazy o komplexných výmenách zvyklostí či materiálov,“ vysvetľujú autori.

Kedy sme sa posadili na kone?

Využívanie zvierat na cestovanie, obzvlášť kone, boli jedným z míľnikov evolúcie človeka. S cestovaním na konskom chrbte naši predkovia mohli precestovať oveľa väčšie vzdialenosti a zmenil sa aj spôsob akým obchodovali alebo bojovali. Ako autori vysvetľujú, jazdectvo je disciplínou pozostávajúcou z dvoch častí – človeka a zvieraťa. Archeológovia nachádzajú oveľa viac ľudských ostatkov ako ostatkov prvých domestikovaných koňov. Zároveň naši predkovia dokázali na koni jazdiť aj bez špecifickejšieho vybavenia. Archeológov preto neprekvapuje, že v tomto ohľade nenašli veľa dôkazov.

Kedy sme sa posadili na chrbát koňa
Zdroj: Michał Podsiadło

V rámci novej štúdie však vedci analyzovali viac ako 217 kostier z 39 pohrebísk. Približne 150 z nich sa radilo ku kultúre Yamnaya. Z kostier sa pokúšali nájsť súhrn znakov, ktoré by im dokopy prezradili, ako táto spoločnosť fungovala.

„Neexistuje žiaden jednotný znak, ktorý by nám prezradil určité povolanie alebo správanie. Len kombináciou určitých znakov vieme zistiť niečo viac o živote jedinca alebo populácie,“ vysvetľujú autori.

Pokúsili sa preto nájsť niekoľko stôp, ktoré sú súčasťou takzvaného „jazdeckého syndrómu“. Dlhodobé jazdenie na koni totiž môže viesť k špecifickým stopám na ľudskom tele. V rámci štúdie preto vedci sledovali zmeny v panvovej kosti a stehenných kostiach spolu s degradáciou stavcov, ktoré boli spôsobené opakovanými vertikálnymi nárazmi. Všímali si však aj ďalšie charakteristiky, napríklad zranenia spôsobené pádmi alebo kopancami od koňa.

Zo 156 analyzovaných kostier sa najmenej 24 považuje za možných jazdcov. Dve kostry vedci identifikovali ako jazdcov s oveľa vyššou pravdepodobnosťou. V Maďarsku sa ale dávnejšie našiel hrob, ktorý sa datuje 4500 rokov do minulosti. V tomto hrobe sa našli ostatky človeka, ktorý mohol na koni jazdiť tisíc rokov skôr ako členovia kultúry Yamnaya.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close