Kedy si ľudia prvýkrát „dali ópium“? Archeologický objav ponúka pohľad do histórie psychoaktívnej drogy
V rámci nového archeologického výskumu sa podarilo vedcom nájsť dôkazy zatiaľ prvého použitia omamnej látky.
Ópium je druh omamnej látky, ktorý sa získava z nedozretých makovíc. V rámci novej štúdie sa výskumníci z Tel Aviv University pokúsili zistiť, kedy po prvýkrát ľudia začali užívať halucinogénne, či iné psychoaktívne drogy, informuje portál Eurekalert.
Stopy ópia objavili v keramických nádobách neďaleko Tel Yehud. Tie sa datujú do 14. storočia pred našim letopočtom. Nádoby našli v hroboch a s najväčšou pravdepodobnosťou nádoby s ópiom slúžili pri pohrebných ceremóniách. Objavom zároveň potvrdzujú historické texty a hypotézy, podľa ktorých ópium hralo na blízkom východe významnú kultúrnu a obchodnú úlohu.
V hroboch datujúcich sa do neskorej doby bronzovej, vedci objavili vedľa tiel aj rôzne nádoby, v ktorých sa nachádzali veci, ktoré mali zosnulého sprevádzať do posmrtného života. Jeden druh nádoby však vyčnieval, pretože pripomínal kvet maku keď je ešte uzavretý a hore nohami. Na tomto základe sa vedci začali domnievať, že sa v nádobách môže ukrývať ópium. Ich podozrenie potvrdila analýza zvyškov látky. Prítomnosť ópia potvrdili v ôsmich nádobách, pričom niektoré boli vyrobené lokálne a iné dovezené z Cypru, vysvetľujú vedci. Objav ópia v keramike je zároveň prvým svojho druhu a značí tiež prvé použitie halucinogénnej látky na svete.
„Vykopávky v Tel Yehud nám zatiaľ priniesli stovky hrobov datujúcich sa od 18. do 13. storočia pred našim letopočtom. Keramika v hroboch slúžila na uskladnenie obradných jedál, či iných predmetov, ktoré k zosnulému uložila rodina,“ vysvetľuje Ron Be’eri z Izraelského pamiatkového úradu.
Prvé použitie ópia?
Jedna z autorov štúdie, Vanessa Linares vysvetľuje, že ide o jediný prípad objavu psychoaktívnej drogy, ktorý sa našiel na území dávneho Levantu, teda dnešného územia východného Stredomoria. Pred dvoma rokmi našli vedci ešte stopy marihuany na oltári v Tel Arad, no tento objav pochádza z doby železnej, stovky rokov po ópiu v Tel Yehud.
Látka sa našla na pohrebisku, teda archeológom poskytuje jedinečný pohľad na zvyky, ktoré sa mohli v starovekom svete praktizovať. Zatiaľ však ostáva presná úloha ópia záhadou. Obyvatelia mohli veriť, že mŕtvy bude ópium potrebovať na ceste do posmrtného života. Zároveň je však možné aj to, že drogu konzumoval kňaz počas obradu.
Neprehliadnite
Archeológovia zároveň dostali možnosť nahliadnuť aj do starovekého „drogového biznisu“. Ópium sa vyrába z maku, ktorý rástol na území dnešného Turecka. Keramika, v ktorej sa droga nachádzala však vznikla až na Cypre.
„Inými slovami povedané, je možné že sa droga do Tel Yehud dostala cez Cyprus. To nám naznačuje, že sa v tej dobe ópiu prikladala veľká váha,“ tvrdí Linares.
Hoci sa nevie na čo presne sa ópium využívalo, vedci tvrdia že v tej dobe obyvatelia prikladali veľkú váhu tomu, aby naplnili všetky potreby zosnulých prostredníctvom rituálov. Na oplátku duchovia poskytli zdravie a ochranu svojim príbuzným.
Komentáre