Kde sa nachádza hranica vesmíru? Určenie jasnej hranice, za ktorou už hovoríme o vesmíre nie je tak jednoduché
Nárast vesmírnej dopravy by mohol donútiť krajiny zhodnúť sa na jednotnej výške
Väčšina medzinárodných dohôd vníma vesmír ako voľný priestor, ktorý môžu preskúmavať všetci. To ale neplatí pre vzdušný priestor jednotlivých národov. Nikto presne nepozná hranicu, ktorá tieto dva priestory delí. USA sa spolu s inými krajinami vyjadrili, že zatiaľ nevyšli žiadne problémy z toho, že chýba jasná definícia vesmírneho priestoru.
„Keď sa raz zhodneme na jasnej hranici vesmíru, zároveň si určíme hranicu za ktorou začínajú platiť vesmírne zákony,“ vyjadril sa Jonathan McDowell z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.
Zákony, ktoré popisujú správanie vo vzdušnom priestore a vo vesmíre sú iné. Príkladom je satelit, ktorý prelieta nad Čínou vo výške 150 km. To je úplne v poriadku, ak by bola hranica vesmíru určená na 145 km. Ak by sa však vesmír začínal až vo výške 155 km, znamenalo by to problém. Satelit by sa nachádzal vo vzdušnom priestore Číny a bral by sa ako akt agresie, píše National Geographic.
Pár krajín sa už vyjadrilo, že určenie si jasnej hranice, za ktorou už hovoríme o vesmíre, je dôležité. Za posledné roky vzrástol počet národných vesmírnych programov, ku ktorým sa pridali aj súkromné vesmírne spoločnosti, čo znamenalo nárast suborbitálnej „dopravy.“
Kármánova hranica
V súčasnosti sa za začiatok vesmíru berie bod, kde sa orbitálne sily stanú dôležitejšími než sú aerodynamické sily. Tento bod sa nazýva Kármánova hranica, podľa americko-maďarského fyzika Theodora von Kármána. Navrhnutá bola v 50. rokoch 20. storočia. Za Kármánovou hranicou už klasický aeronautický let nie je možný, čiže sa už hovorí o lete orbitálnom. Určená bola vo výške 80 km nad morom, no v súčasnosti existuje „imaginárna hranica,“ ktorá leží vo výške 100 km nad morom.
Neprehliadnite
Medzinárodná letecká federácia, ktorá dohliada na štandardy v astronautike a aj v aeronautike tiež definuje vesmír od 100 km vyššie. Naopak administrácia federálneho letectva, Americké vzdušné sily a NASA považujú za začiatok vesmíru výšku 80 km. Zároveň si riadiace stredisko NASA určilo hranicu vesmíru vo výške 122 km, pretože v tejto výške si začíname všímať odpor vzduchu.
„Ukázalo sa, že určovanie hraníc je veľmi politická záležitosť,“ hovorí Jonathan McDowell.
Určiť hranicu vesmíru naozaj nie je jednoduchá záležitosť, pretože atmosféra nemá bod, v ktorom sa náhle vyparí. Namiesto toho sa stáva postupne tenšou a tenšou, do výšky približne 960 km. Dokonca ani ISS, ktorá obieha okolo Zeme vo výške približne 400 km by sa nenachádzala vo vesmíre, ak by sme vesmír brali ako absenciu atmosféry.
Blížime sa do veku, kedy začína byť na obežnej dráhe pomerne rušno, so súkromnými spoločnosťami SpaceX a Boeing, ktoré sa pripájajú k národným vesmírnym agentúram. McDowell verí, že s nárastom vesmírnej dopravy vznikne väčší tlak na predstaviteľov krajín, aby pevne definovali hranicu vesmíru. Téme vesmírnej hranice sa venuje aj táto štúdia.
Komentáre