K najbližšej hviezde by nás mohla dopraviť generačná loď. Dnes je to však koncept hodný science fiction, a pravdepodobne dlho aj bude
Ide o gigantickú raketu, na ktorej by mohlo žiť niekoľko generácií, celé storočia
Sen cesty ku vzdialeným hviezdam a poslať ľudí na planéty mimo Slnečnej sústavy inšpiroval predstavivosť ľudstva celé storočia. Začiatkom modernej astronómie a vesmírneho veku padlo hneď niekoľko návrhov, ako by sa dala takáto náročná cesta uskutočniť. Život v relativistickom vesmíre ale prináša mnoho prekážok, ktorých zdolanie nie je vôbec ľahkou úlohou.
Koncept vzdialený dlhé roky od reality
Jedna z výziev je už len samotné množstvo energie, ktoré by sme museli vynaložiť, ak by sme chceli dostať ľudí ku inej hviezde ešte predtým, ako umrú. Preto astronómovia navrhli postavenie „miniatúrnych svetov,“ ktoré by dokázali ubytovať cestovateľov celé storočia. Ide o takzvané generačné lode. Tie by boli skonštruované pre naozaj dlhé cesty.
Logika skrývajúca sa za takýmto konštruktom je vcelku jednoduchá. Ak sa nedokážeme dostať ku susednej hviezde za jeden ľudský život, potrebujeme priestor, ktorý obsahuje všetko, čo by sme ako ľudia mohli potrebovať počas dlhej cesty. Loď by musela mať spoľahlivý motor, ktorý by dokázal dlhodobo zrýchľovať, či naopak spomaľovať. Taktiež by sa na lodi muselo nachádzať všetko vybavenie pre niekoľko generácií ľudí.
Navyše posádke treba vodu, jedlo a dýchateľný vzduch, ktoré by vydržali storočia. Preto by loď musela obsahovať mikroklímu, spolu s vodným, uhlíkovým a vodíkovým cyklom. To by umožnilo pestovať rastliny a recyklovanie vzduchu a vody.
Cesta k najbližšej hviezde
Najbližšou hviezdou je Proxima Centauri. Ide o červeného trpaslíka, vzdialeného zhruba 4 svetelné roky. Je súčasťou trojice hviezd, ktoré tvoria sústavu Alpha Centauri. Okrem toho, že je najbližšou hviezdou o nás, taktiež sa v jej blízkosti nachádza aj najbližšia exoplanéta. Ide o Proxima b. Ako bolo spomenuté vyššie, cesta ku nej si vyžiada veľa času a hlavne extrémne množstvo energie.
Neprehliadnite
Ak by sme použili konvenčné spôsoby pohonu, cesta by nám zabrala medzi 19 až 81 tisíc rokov. Ak by sme použili experimentálne metódy, ktoré ešte neboli odskúšané, napríklad jadrové rakety. V takomto prípade by sa cesta skrátila na tisíc rokov.
Mimo to sú ďalšie spôsoby prepravy buď technicky možné, ale nevytvorené, alebo teoretické. Medzi teoretické spôsoby patrí napríklad pohon Warp, zo známeho seriálu Star Trek. V súčasnej dobe si získava čoraz väčšiu pozornosť a vedci tvrdia, že by sa mohlo jednať o reálny spôsob pohonu.
Komentáre