SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Jupiter vo svojej mladosti pravdepodobne pohltil niekoľko menších planét: Planétu prezradila vnútorná kompozícia

Nová štúdia sa pozrela na množstvo ťažších prvkov v plynnom obale planéty a dospela k prekvapivému záveru.

Planéta Jupiter je plynným obrom a skladá sa prevažne z vodíka a hélia a ich množstvo zodpovedá teoretickému množstvu pri vzniku našej Slnečnej sústavy, píše portál Universe Today. Jupiter ale obsahuje aj ťažšie prvky, ktoré vedci označujú ako kovy.

Jupiter síce veľa kovov neobsahuje, no aj malé množstvo dokáže astronómom prezradiť množstvo informácií o tom, ako planéta vznikala. Podľa novej štúdie mohol Jupiter vo svojej „mladosti“ pohltiť veľa zárodkov planét. O kompozícii plynného obra sa astronómovia dozvedajú najmä prostredníctvom misie Juno, ktorá sa nachádza pri planéte už od roku 2016. Na palube misie sa nachádza nástroj Gravity Science, ktorý vysiela rádiové signály medzi sondou a Zemou. Počas tohto procesu misia meria gravitačné pole planéty, vďaka čomu môžu vedci odhaliť jej kompozíciu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Jupiter vznikal ako každá planéta, postupným nabaľovaním pevného materiálu. Nasledovalo však prudké obdobie, počas ktorého zárodok Jupitera nabaľoval plyn a to viedlo ku vzniku obrej planéty, ktorú poznáme dnes. Vedci ale až donedávna nedokázali povedať, či Jupiter priťahoval menší materiál alebo pohltil aj väčšie zárodky planét. Podľa autorov novej štúdie prebiehal vývoj planéty v odlišných časových úsekoch.

Veľký apetít

Vedcom sa podarilo zistiť, že atmosféra Jupitera nie je tak rovnorodá, ako sa spočiatku predpokladalo. Experimenty totiž odhalili, že blízko jadra planéty sa nachádza viac kovov, ako vo vonkajších vrstvách. Vedci zároveň zistili, že kovy v atmosfére Jupiteru môžu mať hmotnosť až 30 Zemí. Na základe dostupných informácií vytvorili niekoľko modelov planéty.

„Existujú len dva spôsoby, ako by mohol Jupiter počas formácie nazbierať toľko kovov. Jedným je priťahovanie malých kamienkov a tým druhým je priťahovanie planetesimalov alebo zárodkov planét,“ vysvetľuje vedúca štúdie, Yamila Miguel.

Vedci sa na základe informácií prikláňajú k tomu, že plynný obor počas svojej evolúcie pohltil niekoľko zárodkov planét, keďže získavanie materiálu z drobných čiastočiek neprinieslo zloženie, ktoré zodpovedá skutočnosti. Zároveň sa predpokladá, že Jupiter naberal ťažké kovy ešte v období, kedy sa jeho plynná obálka vyvíjala.

Určenie množstva kovov v atmosfére Jupitera je prvým krokom štúdie. Vedci sa pokúsia svoj výskum preniesť aj na planéty mimo našej sústavy. V prípade Jupitera ale neexistoval spôsob, ako určiť obsah kovov na diaľku, preto museli vedci čakať na sondu Juno. Autori štúdie preto vysvetľujú, že obsah kovov exoplanét vyvodený z pozorovaní na diaľku, nemusí zodpovedať skutočnému obsahu kovov na plynnej planéte.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba sa už čoskoro otočí ku hviezdam a jednou z jeho úloh bude práve skúmanie atmosfér exoplanét. V tomto prípade vedci varujú, že teleskop pravdepodobne nezachytí to, čo sa deje v hlbších vrstvách plynných obrov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close