Jeseň, ktorá navždy zmenila životy obyvateľov malej dedinky: Pompeje neboli prvé, ktoré sopka Vezuv pochovala

Výskumníci objavili dobre zachovanú dedinku Afragola, ktorá rozpráva tragický príbeh devastujúcej erupcie.

Pompeje neboli prvé, ktoré čelili hnevu sopky Vezuv
Zdroj: Wikimedia

Pred približne 4-tisíc rokmi explodovala sopka Vezuv, ktorá je dnes jediná činná sopka na európskom kontinente. Nachádza sa v regióne Kampánia, neďaleko od mesta Neapol. Erupcia, ktorá sa odohrala približne 2-tisíc rokov pred tou, ktorá pochovala Pompeje, no v tomto prípade vedcom ponúkla pozoruhodne zachovalý pohľad do doby bronzovej, informuje portál Uconn Today.

Vedci z antropologického oddelenia Uconn rozprávajú príbeh dedinky Afragola, ktorú krátko po erupcii pochovali metre popola, hliny, či iných sedimentov, ktoré archeologické nálezisko ochránili pred geologickými a ďalšími vplyvmi. Archeologické nálezisko našli výskumníci v tak zachovalom stave, že sa pokúsili na základe neho určiť presný rok ničivej erupcie.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Dedina Afragola sa rozprestiera na oblasti 5-tisíc metrov štvorcových, vďaka čomu sa radí k najvýraznejším archeologickým vykopávkam z počiatku bronzovej doby v Taliansku.

„Ide o jedinečné nálezisko. Afragolu pochovala gigantická erupcia sopky Vezuv a vďaka tomu sa zachovali vzorky rozprávajúce príbeh ľudí žijúcich v danej dobe. V tomto prípade sa nám podarilo nájsť poľnohospodárske materiály, vďaka ktorým sme dokázali identifikovať ročné obdobie, v ktorom sopka explodovala. To je zvyčajne nemožné,“ vysvetľuje výskumníčka z UConn, Tiziana Matarazzo.

Ľudia mali šancu utiecť

Erupcia sopky Vezuv v tomto prípade prebiehala o čosi inak, a to v niekoľkých fázach. Na začiatku sa objavila dramatická explózia, ktorá vyvrhla trosky na severovýchod. Na rozdiel od Pompejí, pri tejto erupcii mali dedinčania šancu utiecť. V dedine sa preto nenašli žiadne telá typické pre iné podobné náleziská. Archeológom sa však podarilo nájsť stopy dospelých, ale aj detí počas toho, ako utekali z oblasti.

Následne sa však vietor zmenil a všetok popol nahnal k dedine Afragola. Ako vysvetľujú archeológovia, posledná fáza priniesla len popol a vodu.

„Posledná fáza zároveň pochovala celú dedinu pod hrubú vrstvu sopečného materiálu. Zároveň vytvorila z objektov formy v sopečnom tufe, druhu usadenej horniny,“ tvrdí Matarazzo.

Materiály sa tak dokázali prechovať mimoriadne dlhú dobu a dnes vedcom poskytujú lepší pohľad na to, ako mohol vyzerať život v rannej dobe bronzovej. Vysvetľujú, že zatiaľ čo v regióne Kampánia mali v tom čase chatrče, v Grécku existovali paláce. Predpokladá sa, že tamojší obyvatelia žili v skupinkách, na čele ktorých stál jeden alebo viac ľudí.

Čo sa týka stravy, títo ľudia mali k dispozícii široké spektrum obživy. Našli sa stopy zrna, orechov, jabĺk, pomarančov, či čerešní.

Erupcia sopky Vezuv pred 4-tisíc rokmi nastala s najväčšou pravdepodobnosťou na jeseň. To vedci usúdili podľa toho, že si dedinčania začali pripravovať zásoby na zimu. Dnes región vyzerá úplne inak, než pred 4-tisíc rokmi, vysvetľuje Matarazzo. Dodáva, že dedinu Afragola sa im podarilo nájsť len vďaka tomu, že sa cez región začala stavba železničnej trate.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre