Jedna z najstarších fosílií ukazuje, ako sa hmyz adaptoval na postapokalyptický svet po masovom vymieraní života
Pred 260 až 250-miliónmi rokov si Zem prešla takzvaným veľkým vymieraním, počas ktorého prišlo o život až 80% všetkých druhov.
Zem si počas svojej histórie prešla niekoľkými masovými vymieraniami života. Sedimenty na juhovýchode Malorky datujúce sa 247-miliónov rokov do minulosti ukazujú, ako vyzeral život na planéte krátko po najväčšom vymieraní, akým si planéta prešla, informuje výskumná inštitúcia CSIC.
Tieto sedimenty sú pre vedcov mimoriadne dôležité, pretože ponúkajú pohľad do historického obdobia, kedy sa naša planéta zotavovala z environmentálnej katastrofy. Medzi nimi našli fosíliu larvy, ktorá sa radí k radu dvojkrídlovcov, teda živočíchom, medzi ktoré sa radia muchy, komáre či iný dobre známy hmyz. Fosíliu objavil Josep Juárez, výskumník z Malorky a ide zatiaľ o najstarší dôkaz o existencii tohto radu živočíchov. Donedávna sa za najstaršie fosílie považovali tie, ktoré vedci našli vo Francúzsku a sú len o dva milióny rokov mladšie ako tie z Malorky.
„Počas vyšetrovania fosílie som na ňu kvapol kúsok alkoholu, aby som získal väčší kontrast medzi jednotlivými štruktúrami. Zaskočilo ma, keď som mohol pozorovať mimoriadne zachované interné a externé štruktúry hlavy spolu s časťami tráviaceho systému a dýchacej sústavy,“ vysvetľuje Enrique Penalver z výskumnej inšitúcie CSIC.
Živočíchy žijúce počas obdobia triasu žili v podobných podmienkach, aké môžeme nájsť dnes v tropickej Afrike. Výskumníci odhadujú, že sa počas tohto obdobia striedali suché a daždivé sezóny. Objavená larva sa živila organickou hmotou v pôde, len niekoľko miliónov rokov po najväčšom vymieraní života, akým si Zem prešla. Počas neho z povrchu planéty zmizlo až 80% živočíšnych druhov. Larva je jedinečným dôkazom o tom, ako sa dvojkrídlovce dokázali prispôsobiť priam apokalyptickým podmienkam krátko po vymieraní.
Jednou z adaptácií bola dýchacia sústava, ktorá sa v dvojkrídlovcoch vyskytuje do dnešného dňa. Momentálne larvu pripravujú na ďalšie výskumy. Larvu vedci pomenovali Protoanisolarva juarez a je príbuzná moderným komárom.
Veľké vymieranie
Najväčšie masové vymieranie života na Zemi sa nazýva aj „veľké vymieranie“ a odohralo sa asi pred 260-miliónmi rokov. Ako sme už písali, počas neho zmizlo z povrchu Zeme približne 80% všetkého života. Odohralo sa na prelome období perm a trias. Spočiatku sa predpokladalo, že len vulkanizmus hral v pri vymieraní svoju úlohu, no výsledky novej štúdie našli ešte ďalšieho páchateľa. Výskumníci naznačujú, že sa do atmosféry uvoľnilo obrovské množstvo vysokoteplotného metánu vyvolaného kvôli spaľovaniu ložísk fosílnych palív. Tento proces odštartovala sopečná činnosť.
Neprehliadnite
Predchádzajúce výskumy predpokladali, že globálne otepľovanie spôsobili emisie uhlíka, ktoré sa do atmosféry dostali po sopečných erupciách. Výskumníci sa vo svojej novej práci zamerali na plynové pole Anyue, ktoré sa nachádza v Číne. Toto pole leží v regióne, kde v období perm prebiehala intenzívna sopečná aktivita. Dnes môžeme podobné oblasti charakterizovať vďaka magmatickým horninám a vedci ich označujú ako Veľké magmatické provincie.
Ako však dokazuje aj objav fosílie larvy, organizmy na Zemi sa dokázali prispôsobiť aj takýmto drastickým podmienkam.
Komentáre