SpravodajstvoVeda a výskum

Je „zdravotná priepasť“ výsledkom modernej doby? Umierali v 19. storočí bohatí ľudia na iné choroby ako tí chudobní?!

Už od 19. storočia odlišné spoločenské vrstvy umierali v inom veku a na iné druhy ochorení.

Ľudia z lepších finančných pomerov sa dožívajú dlhšie a umierajú na iné ochorenia ako chudobnejší ľudia. Tento rozdiel označujeme aj ako zdravotná priepasť a mnohí veria, že je odkazom modernej spoločnosti. Nová štúdia však dokázala, že existovala už v 19. storočí.

Autorom práve je Owen Lammertink, výskumník z Radbound University. Počas svojho štúdia narazil Lammertink na jedinečný dokument. Ide o amsterdamský zoznam príčin úmrtí medzi rokmi 1854 a 1926, ktorý vytvoril štatistický úrad Amsterdamu. V dokumente zaznamenávali úmrtie každého obyvateľa mesta, príčinu úmrtia a aj rozličné socioekonomické dáta, napríklad pohlavie a adresu.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Viaceré samosprávy držali záznamy, no Amsterdam to dokázal oveľa dlhšie. Informácie poskytnuté v tomto dokumente nám umožňujú sledovať prechod z historických ochorení do modernej doby,“ tvrdí Lammertink.

Rozdiely medzi vrstvami

Z práce vyplýva, že k výraznej zmene došlo okolo roku 1870. Ľudia prestávali častejšie umierať na infekčné ochorenia, no namiesto toho sa objavili takzvané degeneratívne ochorenia. Keď sa povie degeneratívne ochorenie, na mysli máme napríklad rakovinu alebo srdcovocievne ochorenia. V roku 1866 si Amsterdam prešiel epidémiou cholery a v roku 1871 vypukli zas kiahne. Úmrtnosť týchto ochorení však neprekročila úmrtnosť moderných ochorení.

„Dáta ukázali, že sa ochorenia šírili rýchlo v husto obývaných regiónoch. Zároveň však spoločenstvá žijúce v podobných podmienkach, neboli až do takej miery postihnuté. Jednou z menej postihnutých bola napríklad židovská komunita žijúca v izolácii od zvyšku obyvateľstva. Zároveň však dodržiavali náboženské tradície, ktoré viedli k hygienickejšiemu životnému štýlu,“ vysvetlil autor.

Štúdia ukázala, že zdravotná priepasť sa až tak od 19. storočia nezmenila. Ľudia, ktorí si mohli dovoliť lepšie bývanie, zrejme zarábali viac. Lammertink vysvetľuje, že amsterdamská elita sa pravdepodobne stravovala zdravšie a pracovala za lepších podmienok ako zvyšok populácie. Zároveň však veľa fajčili, čo mohlo výrazne zdvihnúť riziko rakoviny alebo kardiovaskulárnych ochorení. Z historických záznamov jasne vyplývalo, že ľudia s lepším bývaním a teda príjmom žili dlhšie a umierali skôr na degeneratívne ochorenia, než na infekčné ako chudobnejšia vrstva populácie.

Závery sa môžu zdať jednoznačné, no situácia je o niečo komplikovanejšia. Autori tvrdí, že o výsledkoch jeho výskumu stále možno debatovať. Do roku 1870 doktori častokrát uviedli ako príčinu úmrtia buď neznámu, alebo jednoducho vysoký vek. Postupom času sa však medicína zlepšovala a aj lekári vedeli presnejšie určiť diagnózu. Aj na základe týchto neistôt teda nemožno jednoznačne povedať, že v 19. storočí nastala zmena a ľudia začali viac umierať na degeneratívne ochorenia.

Lammertink uvádza, že zdravotnú priepasť môže vytvárať aj vzdelanie, čo bolo viditeľné počas pandémie COVID-19. Menej vzdelaní ľudia mali tendenciu častejšie umierať na ochorenie, pretože sa neriadili odporúčaniami, neverili očkovaniu a mali predispozície na pľúcne ochorenia napríklad z fajčenia alebo obezity.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close