Je skutočnosť naozaj taká, ako ju vnímame? Experiment odhalil „neporiadok“ v našom mozgu
Vnímanie nášho najkomplexnejšieho orgánu môže byť ovplyvnené našimi očakávaniami.
Vieme že náš mozog nie je dokonalý, pretože ak by bol, neexistovalo by množstvo optických ilúzií, ktoré nám vedia poriadne zamotať hlavu. Vedeli ste ale to, že náš mozog sa môže „pohrať“ aj s vnímaním času?
Dokazuje to nová štúdia, ktorá predviedla ilúziu, počas ktorej mozog zmenil poradie udalostí, ktoré sa diali na obrazovke, píše Science Alert.
„Je naše vnímanie času a poriadku skutočne odrazom toho, čo sa deje vo svete, alebo nás môžu ovplyvniť očakávania vychádzajúce z predpokladanej kauzality?“ pýtajú sa vedci vo svojej štúdii.
Vedci sa na túto otázku rozhodli odpovedať experimentom, ktorého sa zúčastnilo viac ako 600 dobrovoľníkov. Experiment zahŕňal jednoduchú animáciu v ktorej sa odohrala jednoduchá sieť udalostí ABC. Štvorec A sa zrazil so štvorcom B a ten sa potom zrazil so štvorcom C. V skutočnosti sa ale v animácii ukrýval háčik. Štvorec C sa začal pohybovať ešte predtým, ako doňho štvorec B narazil. Začal dokonca ešte predtým, ako sa štvorec B začal pohybovať. V skutočnosti tak išlo o poradie udalostí ACB.
Výskumníci zistili, že ak pustili ľuďom animáciu ACB, teda tú, kde sa štvorec C začne pohybovať ako druhý, väčšina ľudí ju vnímala ako ABC, teda situáciu, kedy A narazil do B a ten do C. Ich vnímanie mohlo byť ovplyvnené kauzalitou, alebo príčinnosťou. Tá nás učí, že každá akcia vyvolá nejakú reakciu.
„ Po niekoľkých experimentoch sme si všimli, že časová postupnosť, v tomto prípade to, že príčina predchádza následku, je tak silná, že aj keď otočíme poradie, ľudia stále trvajú na tom, že príčina sa udiala ako prvá,“ vysvetľujú vedci vo svojej práci.
Nepresné vnímanie
Jedno z vysvetlení tvrdí, že ľudia si zle pamätajú to, čo sa udialo ako prvé. Keď sa snažia vybaviť si situáciu spätne, logicky si usporiadajú udalosti podľa toho, ako by sa mali diať. Ďalšia várka experimentov sa však líšila v tom, že dobrovoľníci museli v reálnom čase odpovedať na to, čo vidia.
Neprehliadnite
Podľa teórie by mali ľudia vedieť identifikovať správny sled udalostí v reálnom čase, no to sa nestalo. Aj v tomto prípade dobrovoľníci tvrdili, že sa štvorec B začal pohybovať skôr, než tomu tak bolo. Ak vedci jeden z trojice štvorcov ukryli, dobrovoľníci dokázali identifikovať správny sled udalostí.
Zatiaľ ostáva záhadou, čo vedie k tejto vizuálnej ilúzií. Výskumníci tvrdia, že naša schopnosť vnímať istý signál je prekrytá tým, čo si myslíme o povahe signálu, nech je realita akákoľvek. V kontexte výskumu to znamená, že náš mozog logicky vyvodí, že na to, aby sa štvorec C pohol doňho musí naraziť štvorec B a na to, aby sa štvorec B pohol doňho musí naraziť štvorec A. Naša predstava o tom, čo má logicky nasledovať nás teda môže učiniť „slepými“ voči tomu, čo sa reálne deje.
Komentáre