Je Planéta 9 vôbec planétou? Vedci prichádzajú s metódou, ako záhadný objekt odhaliť

Teórie o tom, čo by sa mohlo nachádzať na okraji Slnečnej sústavy sa líšia a vedcom sa stále nedarí odhaliť pravdu

Deviata planéta
Zdroj: NASA

Už viac ako storočie astronómovia špekulovali o tom, že naša Slnečná sústava obsahuje viac planét, než poznáme. Z času na čas objavili gravitačné stopy iného telesa a začali hľadať záškodníka. Takýmto spôsobom bol objavený Neptún a Pluto.

Astronómovia čelia podobnému problému. Už dlho sa hovorí o záhadnej planéte, ktorá by mala obiehať Slnko vo vzdialenosti 500 astronomických jednotiek, alebo 70 miliárd km. Dôkazy o tomto záhadnom telese sa nachádzajú v Kuiperovom páse za Neptúnom. Drobné telesá sa zoskupujú k sebe, akoby boli priťahované neznámym masívnym objektom. Píše o tom portál Discover Magazine.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Teórie označili tento objekt Planéta 9 a podľa nich musí byť od 5-10 krát hmotnejšia ako naša Zem. Problémom je, že ju nikto nedokáže vidieť, napriek množstvám pozorovaní. Existuje jedna možnosť, prečo nie je Planéta 9 viditeľnou. Isté teórie tvrdia, že sa nemusí vôbec jednať o planétu, ale o drobnú čiernu dieru, ktorá vznikla počas veľkého tresku, no zachytilo ju Slnko.

Drobné teleso

Čierna diera, ktorá je len 10-krát hmotnejšia ako naša Zem by bola naozaj drobná. V priemere by mala len 5 cm, čiže teleskopom by ju nebolo možné zachytiť. Existuje malá šanca, že by sa dala pozorovať podľa jej interakcie s temnou hmotou, no neexistujú žiadne garancie. Preto sa astronómovia snažia prísť na iný spôsob, ako ju nájsť.

Ed Witten, fyzik v inštitúte pokročilých vied v New Jersey prišiel so zaujímavým riešením. Podľa neho by sa mala dať čierna diera nájsť podľa gravitačnej sily, ktorou musí vplývať na okolité objekty. Navrhuje preto vyslať množstvo miniatúrnych sond na miesto, kde by sa mala nachádzať a následne sa zamerať na akékoľvek neočakávané zmeny v trajektórii sond.

Jeho metóda je naozaj revolučnou. Tisícky drobných sond by boli veľké ako nanočip a poháňané by boli silným laserom, ktorý by sa nachádzal na Zemi. Laser by drobné sondy dlhodobo zrýchľoval a tie by mohli dosiahnuť až 1-2% rýchlosti svetla. Každopádne táto misia je v každom ohľade výzvou. Od zostrojenia miniatúrnej sondy až po laser, ktorý ju dokáže na miesto dopraviť. Najväčšou prekážkou by bolo zostrojenie drobného čipu, ktorý by spoľahlivo dokázal monitorovať svoju polohu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre