Je o našej budúcnosti už vopred rozhodnuté? Takto znie názor profesora z prestížnej univerzity

Profesor z MIT priblížil svoju hypotézu, ktorá sa zaoberá minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.

buducnost a minulost vnimanie casu_titulka
Zdroj: atk work / shutterstock.com a Quality Stock Arts / shutterstock.com, koláž Vosveteit.sk

Hovorí sa, že čas je ako rieka. Ak je na tomto prirovnaní niečo pravdy, znamená to oveľa viac, než len to, že prúd času nezmeníme. Ak je čas skutočne ako rieka, potom všetko, čo sa nám má v budúcnosti stať sa už dávno nachádza v koryte, dlho predtým, ako sa k tomu dostaneme.  

Výskumníci už roky polemizujú nad povahou času a všetkým, čo to môže pre nás znamenať. Niektorí veria, že všetko, čo sa vo vesmíre udeje, je dielom náhody, iní zas veria pravému opaku. Ak dokážeme pretočiť kozmické hodiny a na základe známych pravidiel fyziky získať predstavu o tom, čo sa dialo v minulosti a ako vesmír vznikol, potom by sme mali pretočením hodín dopredu vidieť, čo sa presne stane.  

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Determinizmus je názov pre filozofický smer, podľa ktorého náhody neexistujú a všetko, čo sa udialo, čo sa práve deje a kam naše rozhodnutia povedú, je pevne dané. Podporovateľom deterministického vesmíru bol napríklad aj Albert Einstein.  

Plynie čas ako rieka alebo len existuje?

Determinizmus sa zároveň drží nášho vnímania času, ako osi, ktorá sa tiahne dvoma smermi, do minulosti a do budúcnosti. Zároveň predpokladá, že špecifické príčiny musia mať špecifické následky, ktoré sa nezakladajú na náhode.  

Inštitút MIT však upozornil na zaujímavú štúdiu, podľa ktorej je takéto vnímanie vesmíru nesprávne. Výskumníci nerozmýšľajú nad časom ako nad niečím, čo smeruje len vpred, ale ako niečo, čo je všadeprítomné.  

Pre lepšie vysvetlenie autori štúdie hovoria, že ak by sme sa na celý vesmír pozreli z vtáčej perspektívy, uvideli by sme čas tiahnuci sa do všetkých smerov, rovnako ako sa rozpína vesmír.  

“Keď sa opýtate ľudí, aby vám povedali o plynutí času, väčšinou ho vyjadria nejakou metaforou. Už sme počuli, že čas plynie ako rieka ale často tvrdia, že sme ako loď plaviaca sa po mori,” tvrdí autor teórie, doktor Bradford Skow.

Výskumníci po prvýkrát odhalili interné hodiny skla.
Zdroj: Unsplash (Katelyn Greer, Thomas T, Ocean Ng), Úprava: Vovsveteit.sk

Deterministické hypotézy vnímajú čas ako predom danú líniu, na ktorú svieti svetlo. To sa pohybuje smerom z minulosti do budúcnosti a my sa nachádzame v jeho lúči. Skow ale vysvetľuje, že tejto hypotéze nechce veriť, pokiaľ neuvidí dobré dôkazy, ktoré ju podporujú.  

Autorovi novej hypotézy najviac vadí to, že v takomto prípade všetky možné udalosti, ktoré by sa mohli stať, prejdú “popri nás” a zmiznú bez toho, aby sme o nich vedeli. Doktor Skow verí, že sa nenachádzame na jednej línii, ale v takzvanom “blokovom vesmíre”.  

Determinizmus inak

Hypotéza blokového vesmíru je vo svojej podstate deterministická, no nekladie až taký dôraz na prítomnosť, ako takú. Podstatou hypotézy je, že minulosť, prítomnosť a budúcnosť existujú súčasne. Hoci nám blokový vesmír hovorí, že všetko čo sme prežili, prežívame a prežijeme je vopred dané, podľa Skowa to neznamená, že všetko, čo sa nám nestalo je navždy stratené, len že sa to nachádza v inej časti kozmického “bloku”.  

To ako vníma vesmír a plynutie času doktor Skow zároveň silno naznačuje existenciu takzvaného mnohovesmíru. Opäť ide o hypotézu, ku ktorej sa ale prikláňa množstvo expertov vo svojich odboroch. Podľa tejto hypotézy existuje okrem nášho vesmíru nekonečné množstvo ďalších vesmírov, ktoré sa od seba trošičku líšia, napríklad aj tak triviálnym rozhodnutím, ako či si dáme na večeru pizzu alebo burger. Ak vás táto hypotéza zaujala, viac ju približujeme v tomto článku. 

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre