SpravodajstvoVeda a výskum

Je najvýznamnejšia práca Leonarda da Vinci v ohrození? Vedci skúmajú zvláštne čierne škvrny, ktoré sa objavili na stranách

Codex Atlanticus je zbierka grafických listov jedného z najvýznamnejších historických osobností. Ako vznikli zvláštne fľaky na viac ako 200 stranách?

Codex Atlanticus je zbierka grafických listov Leonarda da Vinci. Pochádza zo 16. storočia a skladá sa zo 1119 listov. Zároveň je najrozsiahlejšou a najmimoriadnejšou zbierkou Leonardových archov. Pred pár rokmi sa ale na stranách začali objavovať čierne škvrny, ktoré nakoniec poznačili 210 listov.

Svojim obsahom kódex zahŕňa celú Leonardovu vedeckú dráhu, teda obdobie viac ako štyridsiatich rokov. Ide o veľmi zaujímavé dielo, ktoré dokumentuje nielen prínos k pokroku v matematike, mechanike, fyzike či botanike, no obsahuje tiež rozprávky a bájky. Pomocou nich chcel Leonardo da Vinci čitateľovi lepšie predostrieť svoje myšlienky.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Od roku 1997 bol Codex Atlanticus uchovávaný v špeciálnych mikroklimatických podmienkach v Miláne. Keď sa čierne škvrny objavili, pochopiteľne znepokojili kurátorov, ktorí sa venovali starostlivosti o túto zbierku. Predchádzajúce štúdie vylúčili mikrobiologickú kontamináciu listov. Výskumníci sa na Codex Atlanticus pozreli aj v novej práci.

Čo viedlo k znečisteniu stránok?

Prvé čiernosivé škvrny objavili výskumníci v roku 2006 na strane 843. Následne zistili, že sa objavujú od strany 600 vyššie. Od roku 2008 Codex Atlanticus preskúmali viaceré výskumy, ktoré sa zameriavali na rôzne mikrobiologické kontaminácie. Všetky výskumy potvrdili, že najobšírnejšia Leonardova zbierka nie je mikorbiologicky kontaminovaná.

V rámci novej štúdie sa výskumníkom podarilo objaviť stopy vinylového lepidla a škrobu na miestach, kde sa nachádzalo najviac čiernych škvŕn. Autori však nevzniesli žiadne oficiálne závery.

„Ešte sa musí potvrdiť, či sa mohli čierne škvrny objaviť kvôli použitiu syntetických lepidiel spojených s hydrolýzou papiera,“ píšu vedci vo svojej práci.

Autori dodávajú, že mix týchto lepidiel mohli reštauratéri použiť len časť strany, aby zaistili že Codex bude držať pokope a v budúcnosti ho nenapadnú mikroorganizmy. Výskumníci zároveň našli niekoľko anorganických nanočastíc, zložených z ortuti a síry. Tieto nanočastice objavili v medzere, ktorá oddeľuje jednotlivé strany diela. Tieto nanočastice charakterizovali ako sulfit ortutnatý v nezvyčajnom čiernom kryštalickom skupenstve, informuje IFL Science.

Táto látka sa mohla objaviť na kódexe počas reštauračných procesov, ktoré prebehli medzi rokmi 1962 a 1972. Aj v tomto prípade ale potrebujú ďalšie výskumy na to, aby potvrdili chemické procesy, ktoré mohli viesť ku vzniku sulfidu ortutnatého. Autori štúdie sa domnievajú, že ku vzniku čiernych škvŕn mohlo dôjsť keď sa na Codex Atlanticus dostala síra, ako znečisťujúca látka, alebo ako pridaná látka v lepidle. Síra mohla reagovať s ortuťou, čo následne viedlo k vytvoreniu čiernych častíc, ktoré vytvorili na stránkach kódexu čierne škvrny.

Síra sa na kódex mohla dostať prostredníctvom znečisteného vzduchu. V 70. rokoch minulého storočia bol vzduch v Miláne pomerne znečistení a koncentrácie síry v ňom dosahovali veľmi vysokých hodnôt. Ako však uviedli aj autori, definitívne závery prinesú až ďalšie výskumy.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close