Je celý vesmír jednou obrovskou počítačovou simuláciou? Ako to môžeme otestovať?
Simulačná hypotéza už má niekoľko rokov, no expertom stále nedá spávať. Môžeme ju brať vážne?
Vedci si už dávnejšie všimli, že existencia vesmíru závisí na niekoľkých hodnotách, ktoré sú presne také, aké majú byť. Ak by sa akékoľvek fyzikálna konštanta zmenila len o najmenší kúsok, odrazu by nemohli vzniknúť hviezdy, planéty a v konečnom dôsledku ani vesmír a život.
Túto astronomickú náhodu popisuje teória vyladeného vesmíru a už dlhú dobu sa snažia vedci prísť na to, prečo je to tak. Samozrejme, existencia celého vesmíru môže byť dielom obrovského šťastia, no s touto alternatívou nie sú experti úplne spokojní. Čoraz viac akceptovanou je teória multiverza, teda že okrem nášho vesmíru existuje ešte nekonečné množstvo ďalších, ktoré majú iné podmienky.
Objavujú sa však aj zvláštnejšie vysvetlenia, jednou z nich je aj simulačná teória. Tú v roku 2003 sformuloval filozof Nick Bostrom. Podľa tejto teórie je pomerne vysoká pravdepodobnosť, že žijeme v simulácii, no Bostrom schytal za svoju prácu aj nejakú kritiku. Iným vedcom sa nepozdávalo, že túto teóriu nie je možné dokázať a tým pádom ju možno považovať za nevedeckú.
Simulačná teória si našla svoje miesto v sci-fi a dnes ju obľubuje aj miliardár Elon Musk. Lenže ako zistíme, či je pravdivá?
Testovanie simulačnej teórie
Portál The Conversation vysvetľuje, že existujú dôkazy, ktoré potvrdzujú simulačnú teóriu. Ak by bol náš vesmír počítačový program, potom by musela existovať nejaká minimálna veľkosť. Tak ako sa obraz skladá z pixelov, aj náš svet by sa musel skladať z najmenšieho bodu. Kvantová fyzika tvrdí, že takýto najmenší bod existuje. Elementárne častice tvoria všetku hmotu vo vesmíre a považujú sa za najmenšie jednotky hmoty.
Neprehliadnite
Podľa niektorých vedcov aj naše zákony fyziky pripomínajú počítačový kód, podľa ktorého by sa mohla simulácia riadiť. Kvantová mechanika zároveň vysvetľuje, že častice neexistujú v určitom bode, ale v rôznych fázach súčasne. Až keď ich pozorujeme, tak môžeme zistiť ich hodnotu.
Stále však ide len o hypotézu. Fyzik John Barrow sformuloval zaujímavú teóriu, podľa ktorej by sme mohli dokázať, či žijeme v simulácii alebo nie. Ak je náš vesmír počítačovým programom, potom sa musia v istom momente objaviť chyby, ktoré musí programátor opraviť. Barrow tvrdí, že si môžeme tieto „aktualizácie“ všimnúť veľmi jednoducho. Ak vykonáme experiment, ktorý nám dá určité hodnoty a ďalšie pozorovanie ukáže niečo iné, vtedy môže teoreticky ísť o pokus opraviť simuláciu. Barrow navrhoval presné monitorovanie rôznych fyzikálnych konštánt.
V roku 2003 filozof Nick Bostrom z Oxfordskej univerzity uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že žijeme v simulácii. Je to preto, že pokročilá civilizácia by mala dosiahnuť bod, v ktorom je ich technológia taká sofistikovaná, že simulácie by boli na nerozoznanie od reality a účastníci by si neboli vedomí toho, že sú v simulácii.
Simulačná hypotéza spolu s mnohými ďalšími, sa pokúšajú zodpovedať najväčšiu otázku, akú si ľudstvo kládlo už od počiatku: Kto sme a odkiaľ sme prišli? Predstava že žijeme v simulácii sa možno zdá byť bláznivá, no aj pomocou takýchto myšlienkových experimentov vedci rozširujú naše chápanie vesmíru okolo.
Komentáre