Isaac Asimov: Tri zákony robotiky z roku 1942, ktoré sú aktuálnymi aj dnes
Na jednej strane umelá inteligencia nám vie pomôcť, ale na druhej strane predstavuje riziko.
Roboti, umelá inteligencia, automatizácia, chytré algoritmy a ďalšie obdobné pojmy sú čoraz viac frekventovanejšími. Dôvodom je, že čo v minulosti sa pokladalo za „bláznovstvo“, tak dnes sa stáva realitou.
Keď sa vízia stáva realitou
Vizionári minulosti ako napríklad Jules Verne, ktorý vo svojich dielach hovoril o ponorkách či ceste na Mesiac, alebo Karel Čapek, ktorý písal o robotoch, boli braní mnohými za bláznov. Dnes sú tieto veci realitou.
Každá doba má svojich vizionárov, ktorí premýšľajú inak ako zvyšok sveta. Steve Jobs, Bill Gates či Elon Musk, patria v súčasnosti k ľuďom, ktorí menia „nereálne veci v reálne“. Nie tak dávno sme písali napríklad o čipoch spoločnosti Neuralink, ktoré by mali byť v budúcnosti implantované ľuďom do mozgov s cieľom, aby im pomohli liečiť rôzne zdravotné problémy. Napríklad ochrnutie, závislosti, depresiu a podobne.
V súčasnosti robotizácia napreduje extrémne rýchlo. V roku 2017 bol predstavený prvý robot, Sophia, ktorý získal štátne občianstvo v Saudskej Arábii. Ide o robota, ktorý je schopný interagovať s okolitým svetom na základe chytrých algoritmov. Je dokonca schopný vtipkovať a učiť sa novým veciam. Rovnako dokáže vyjadrovať aj pocity.
Umelá inteligencia: Budúcnosť alebo postrach?
Umelá inteligencia (alebo AI) sa častokrát nazýva aj ako strojové učenie. Vo všeobecnosti môžeme umelú inteligenciu charakterizovať ako akékoľvek zariadenia, ktoré vníma svoje okolie a prijíma také rozhodnutia, ktoré maximalizujú jeho šancu, na dosiahnutie svojich cieľov. Zároveň jedným z charakteristických prvkov umelej inteligencie je, že napodobňuje kognitívne funkcie, ktoré ľudia spájajú s ľudskou mysľou, teda napríklad učenie.
Neprehliadnite
Mnoho expertov v súvislosti s AI preto v minulosti vyjadrilo obavy o jej budúcnosť. Nie v spojitosti s pokrokom, ktorý môžeme vidieť každý deň na vlastné oči, ale skôr s tým, aby nepredčila svojich tvorcov, a nestala sa samostatne a nezávisle mysliacou „bytosťou“. Len pre zaujímavosť, jedna z mnohých teórií prečo sme ešte nenašli inteligentný život mimo našej planéty hovorí, že inteligentný život vytvoril umelú inteligenciu, ktorá sa stala pre ňu na konci dňa osudnou, a nakoniec sa umelá inteligencia zničila sama. Ide o koncept teórie, ktorá sa volá „Fermiho paradox“. Vráťme sa však späť k obavám, ktoré vyjadrili v minulosti niektorí experti, či nemôže nastať situácia, kedy by AI došla do konfliktu s ľudstvom. Len pre zaujímavosť, v súčasnosti okrem možného „konfliktu s ľudstvom“, odborníci hovoria, že jedna z najväčších výziev, ktoré nás čakajú v spojitosti s AI, je technológia Deepfake. Ide o technológiu, ktorá dokáže imitovať tvár a pohyby človeka a vkladať im do úst slová tak, aby to vyzeralo reálne. Táto technológia tu pritom je už dnes a je vcelku na vysokej úrovni. Veď posúďte sami.
Isaac Asimov: Tri zákony robotiky
S obavami z robotizácia a napredovania umelej inteligencie sa netrápi len naša generácia, ktorá musí reálne čeliť nástrahám tejto technológie, ale premýšľala nad ňou aj generácia našich starých rodičov, kedy bola robotizácia a umelá inteligencia v „plienkach“. Najväčším priekopníkom v tejto oblasti bol Isaac Asimov, ktorý v roku 1942 vytvoril 3 základné zákony robotiky, ktoré sú aktuálnymi do dnešných dní, a pravdepodobne dlho ešte aj budú. Len pre zaujímavosť, boli publikované v knihe Runaround (Hra na naháňačku).
1. Robot nesmie ublížiť človeku, ani nečinnosťou pripustiť, aby človek utrpel hocakú škodu.
2. Robot musí poslúchať rozkazy, ktoré mu dá človek, okrem tých, ktoré sú v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot musí chrániť vlastnú existenciu do tej miery, kým sa táto ochrana nedostane do rozporu s prvým alebo druhým zákonom.
Isaac Asimov žil v rokoch 1920 a 1992 a ide o amerického spisovateľa a biochemika ruského pôvodu (jeho rodičia s ním vo veku 2 rokov emigrovali z Ruska do USA), ktorý sa venoval tematike science-fiction.
Komentáre