SpravodajstvoTechnológie

„Internet je rozbitý. Smeruje do bodu, odkiaľ niet návratu,..“, tvrdí významný vedec

"Nevýhody zdieľania vášho názoru online budú nakoniec také veľké, že sa ľudia od internetu odvrátia.", tvrdí významný vedec.

Internet je miestom, ktorý nám slúži na vyhľadávanie informácií, no zároveň je aj priestorom, ktorý je plný diskusií. Môže sa ale stať, že internet ako ho poznáme skolabuje? Geert Lovink, profesor na Univerzite v Amsterdame predikuje „katastrofický“ scenár, ako skončí internet. Podľa nehode sa blížime do bodu, z ktorého už nebude možný návrat.

Lovink sa pokladá za priekopníka internetu pre svoje pôsobenie v The Digital City, čo je predchodca internetu. Predstavitelia tejto organizácie si predstavovali, že internet bude niečo, čo budú spravovať občania pre občanov. Lovin ale konštatuje, že sa tak nestalo.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Túto bitku sme prehrali veľkolepým spôsobom,“ zhrnul Lovink.

Faktom je, že internet a návykové aplikácie sú v rukách spoločnosti Big Tech, ktoré sa málo starajú o práva jednotlivca alebo spoločnosti ako celku, dopĺňa profesor. Pre tých, ktorí nevedia, tak Big Tech firmy sú spoločnosti ako Meta (pozn. redakcie: predtým Facebook), Google, Microsoft a ďalšie, ktoré vyrástli do tak obrovských rozmerov, že v podstate ovládajú trh.

„Internet je rozbitý“

V svojej eseji Lovink zdieľa poznatky získané za 30 rokov kritiky internetu a výskumu kontrakultúry v čase, keď spolupracoval s historikmi umenia, umelcami, kreatívnymi výskumníkmi a tvorcami mémov. Skúmal Wikipédiu, vyhľadávače, sociálne médiá a kryptomeny a ich modely zisku – vždy z perspektívy, že internet je rozbitý, ale dá sa a musí sa opraviť.

No možnosť, že internet sa dá „opraviť“, Lovink začal spochybňovať. Pýta sa – „Dá sa internet v skutočnosti opraviť?“ Podľa neho sa blížime do bodu, z ktorého už nebude návratu.

„Môže prísť bod, keď to už nebude možné, a po tomto čase už nebude možné kontrolovať nepriaznivé následky. Internet smeruje k bodu, odkiaľ niet návratu, a Big Tech si to už pravdepodobne tiež uvedomuje. Mark Zuckerberg sa vzdialil od svojich platforiem sociálnych médií a spustil Meta, ako keby sa nič nedialo a môžeme začať odznova, ale už je to zjavne pokazené.“

Lovink tvrdí, že tento bod zlomu sa blíži, ak tu už nie je. Hovorí, že teraz aj „bežní“ používatelia musia čoraz viac platiť cenu za našu ďalekosiahlu závislosť od internetu a závislosť od sociálnych médií a aplikácií.

„Táto cena je predovšetkým psychologická. Nielenže veľa mladých ľudí trpí skresleným sebaobrazom a úzkostnými poruchami, ale dochádza aj k externalizácii funkcií: niektoré kritické funkcie nášho mozgu sú outsourcované. Naša krátkodobá pamäť sa zhoršuje a naša pozornosť je čoraz viac fragmentovaná a veľmi špecificky zameraná.“

Ďalej dopĺňa, že je čoraz viac prítomná aj sociálna kontrola a sledovanie používateľov. Dokonca tvrdí, že už neexistuje „skutočná“ sloboda prejavu.

„Naša údajná sloboda prejavu už v skutočnosti neexistuje,“ tvrdí Lovink. „Dôsledky pre tých, ktorí zdieľajú nemainstreamové názory online, napríklad pokiaľ ide o ich prácu alebo okruh priateľov, teraz zasiahli aj Holandsko. Už začíname vidieť náznaky, že ľudia zverejňujú svoje názory čoraz menej.“

V Európe sme ešte na tom pomerne dobre, no…

Lovink ďalej vysvetľuje, že v Číne je to už tak, že nemôžete nastúpiť do vlaku, ak máte „nesprávny“ názor. Ak chcete v Spojených štátoch požiadať o víza, musíte zdieľať všetky svoje profily na sociálnych sieťach. Zdá sa, že v západnej Európe to ešte nie je také zlé, hoci online aktivita je teraz taká vysledovateľná a viditeľná, že existuje reálna možnosť, že v určitom bode už ľudia nebudú môcť cestovať, získať hypotéku či poistenie, dopĺňa.

Táto sofistikovaná kontrola sa nakoniec stane tak všadeprítomnou, že ľudia sa nakoniec od internetu odvrátia, myslí si Lovink. Celú túto situáciu, kam smeruje internet, prirovnáva ku klimatickým zmenám, kde sme rovnako dosiahli bod, z ktorého sa zdá, že niet návratu, ak neurobíme rázne kroky.

„Verím, že ľudia sa začnú vyhýbať technológiám.“, uvádza paralelu s klimatickou krízou: „Klimatické núdzové situácie dosiahli bod, ktorý sa nedá opraviť.

Lovink vo svojej práci ide ešte ale ďalej a predikuje „zánik internetu“. Tento scenár sa môže zdať ako nepredstaviteľný, no prirovnáva ho k situácii s plynom. Hovorí, že rok dozadu sme si len ťažko vedeli predstaviť, že nebudeme mať dostatok plynu, ako sme boli na to zvyknutí, no vzhľadom na inváziu Ruska na Ukrajine, je to realita. Ďalej ale dopĺňa, že príde niečo „nové“, hoci nešpecifikuje, čo to presne bude. Hovorí, že si od dnešného internetu nakoniec odvykneme. Mohli by sme si neskôr ale zvyknúť na rôzne softvéry alebo iné konštrukcie, vďaka ktorým budeme menej závislí.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close