Veda a výskum

Informačné technológie zohrali kľúčovú úlohu v rozvoji starovekých civilizácií

Ako sa z malých skupín lovcov-zberačov stali obrovské národy? Inovácie v spracovaní informácií boli pre napredovanie a vývoj civilizácií kľúčové.

Človek prešiel z relatívne malých spoločenstiev lovcov-zberačov až k civilizácii, ktorá sa rozlieha po celej planéte. Štúdia z roku 2020 naznačila, že ku vzniku komplexných spoločností výrazným spôsobom prispela naša schopnosť ukladať a spracovávať informácie. Za štúdiou stáli vedci z Washington State University.

V rámci tejto práce sa vedci pokúsili zistiť viac o tom, ako informačné technológie ovplyvňovali vývoj spoločenstiev od mladšej doby kamennej až po posledné tisícročie. Potrebné informácie získali zo svetovej historickej databanky Seshat. Ide o medzinárodný výskumný projekt, ktorý zastrešuje informácie z 10-tisíc rokov histórie človeka

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Na základe tejto databanky vedci dokázali zistiť, aká veľká bola civilizácia v určitom období, kedy vymysleli písmo a iné technológie, ktoré by im umožnili lepšie zaznamenávať informácie. Zároveň sledovali, aký dopad mali tieto vynálezy na spoločnosť a jej rast.

„Všímame si základný vzťah medzi tým, ako ľudia spracúvajú informácie a do akej miery môžu ako spoločnosť rásť. Písmo alebo razenie mincí sa považujú za objavy, ktoré mali v dávnych dobách rovnakú váhu, ako pre nás internet,“ vysvetľuje Tim Kohler, archeológ z Washington State University a jeden z autorov štúdie.

Autori štúdie si všimli tri fázy, ktorými si vývoj spoločnosti musel prejsť. Prvou fázou bol populačný rast. Keď spoločenstvo dosiahlo určitú populáciu, muselo si nájsť lepší spôsob ako sa vysporiadať s ukladaním informácií a ekonomickou sférou. Tým nastal vývoj písma, či meny. Potom mohol národ opäť rásť.

Ak sa to národu nepodarilo, len ťažko sa vyvíjal ďalej, bola to skôr obrovská vzácnosť. Ak si však našiel spôsob, ako spracovať rastúce množstvo informácií a aj ich efektívne ukladať, potom začali vznikať veľké ríše. Autori štúdie si však všimli ešte niečo mimoriadne zaujímavé.

Rast a zánik civilizácie

Len hŕstka civilizácií Severnej a Južnej Ameriky prekročila hranicu, za ktorou už museli vymyslieť spôsob, akým ukladať informácie. Autori výskumu tvrdili, že na týchto kontinentoch kmene nepociťovali až takú núdzu pre technologický vývoj, aká sa pociťovala v Európe a Ázii.

„Myslíme si, že hlavnou príčinou toho, prečo sa civilizácie v Amerike nevyvíjali takým tempom bola absencia koní či ťažných zvierat, ktoré by umožnili prepravovať ľudí alebo ťažký náklad. Tieto zvieratá nám umožnili vytvoriť poľnohospodárske zázemie a obchodné siete, čím mohli európske a ázijské ríše expandovať,“ tvrdí Kohler.

Autori štúdie teda naznačujú, že ak chápeme informačné technológie zo širšieho uhla pohľadu, tie tu s nami boli od prehistorického obdobia až dodnes. Hoci ich práca vyšla pred dvoma rokmi, autori štúdie hľadajú v mimoriadne obšírnej databáze Seshat aj ďalšie príklady toho, ako nás ovplyvnil vývoj informačných technológií. Autori veria, že nájdu ešte ďalšie príklady toho, prečo niektoré národy zanikli, hoci na prvý pohľad nevidno jasnú príčinu.

Kohler vysvetľuje, že za posledných 30 rokov sme prešli masívnym pokrokom v našej schopnosti spracovávať informácie. Naznačuje, že to môže znamenať ďalší civilizačný rast, no v akej forme sa prejaví nemožno zatiaľ povedať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close