SpravodajstvoVeda a výskum

Ide o zrkadlo ľudskej činnosti? Sneh na Antarktíde je znečistený „večnými chemikáliami“!

Vedci vo svojej novej štúdii varujú, že činnosť ľudí má globálne a niekedy aj dlhotrvajúce následky.

Chemikálie PFCA majú v našom svete široké spektrum využitia. Nájdete ich napríklad v nepriľnavých panviciach, vodeodolných oblečeniach alebo protipožiarných penách. Označujú sa ako večné chemikálie, pretože sa v prostredí nerozkladajú prirodzene.

PFOA je jednou z týchto chemikálií, no je pre ľudí toxická a spája sa s poruchami imunitného systému a neplodnosťou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci z University of Lancaster vo svojej novej štúdii objavili stopy večných chemikálií aj na území Antarktídy a ich počet sa zväčšuje. V rámci svojej práce vedci odobrali vzorky zo vzdialeného regiónu Dronning Maud Land vo východnej časti Antarktídy. Zozbierané vzorky im poskytli evolučnú časovú os od roku 1957 až po rok 2017. Výsledky jasne ukazujú, že za posledné desaťročia sa množstvo škodlivých chemikálií zvýšilo aj v mimoriadne odľahlých oblastiach.

Medzi najrozšírenejšie látky patrí kyselina perfluórbutánová alebo skrátene PFBA. Jej koncentrácia sa výrazne zvýšila okolo roku 2000 a pokračovala, až kým vedci neodobrali vzorku v roku 2017. Podľa vedúceho štúdie výsledky naznačujú globálnu zmenu odohrávajúcu sa približne pred 20 rokmi. Výrobcovia prešli z výroby chemikálií s dlhším reťazcom na kratšie reťazce, hlavne kvôli ochrane ľudského zdravia.

„Výrazný nárast výskytu PFBA sa objavil hlavne počas posledných desiatich rokov, čo naznačuje existenciu ešte jedného globálneho zdroja mimo priemysel vyrábajúci polyméry,“ vyjadril sa doktor Jack Garnett, ktorý viedol chemickú analýzu vzoriek snehu.

Niektoré látky, ktoré nahradili chemikálie poškodzujúce ozón, sa môžu v atmosfére Zeme rozpadnúť a vytvoriť kyselinu perfluórbutánovú. Montreálsky protokol zakázal používanie látok ničiacich ozónovú vrstvu, no vedci stále nevedia povedať, aký dopad na prostredie majú látky, ktoré ozón nahradili.

Zákaz používania týchto látok vznikol koncom 80. rokov a pravdepodobne viedol k záchrane planéty. Hoci ozónové diery máme aj dnes, zakázanie podobných chemikálií bol výrazne pozitívny krok.

Stopy chemikálie PFOA vo vzorkách snehu stabilne rástli od 80. rokov minulého storočia, no vedci nenašli stopy jej poklesu, keď sa prestal globálne využívať. Autori štúdie tvrdia, že môže ísť o jeden z dvoch prípadov. Buď produkcia chemikálie PFOA pokračuje alebo stopy tejto látky sa aj teraz držia vysoko v atmosfére.

Archív ľudského znečistenia

Autori štúdie sa však domnievajú, že tieto chemikálie sa na Antarktídu dostanú úplne iným spôsobom. Chemický priemysel vypúšťa do atmosféry prchavé prekurzory, ktoré sa v atmosfére držia kým sa nerozložia na trvácnejšie chemikálie PFCA. Keď sa tak stane, sneh tieto chemikálie transportuje z atmosféry na povrch planéty, čo vedie k vytvoreniu vrstiev rozprávajúcich príbeh globálnej kontaminácie.

Štúdia je varovným prstom, ktorý nám ukazuje, že ľudská činnosť má globálne následky. Antarktída je izolovaná od svetového priemyslu, no aj tak tam môžeme nájsť stopy činnosti prebiehajúcej tisíce kilometrov ďaleko.

„Sneh a ľad Antarktídy sú akýmsi archívom ľudskej činnosti a jej dopadu na túto planétu,“ píšu autori štúdie.

Činnosť človeka je viditeľná aj v inej odľahlej oblasti, Mariánskej priekope. Nedávne vyšetrovanie totiž objavilo plasty a ďalší bordel v hĺbke takmer 11 kilometrov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close