Hviezdy bežne pohlcujú planéty, ktoré okolo nich obiehajú: Môže ale planéta prežiť?
V rámci novej štúdie vedci približujú procesy, ktoré sa môžu odohrať počas transformácie hviezdy na červeného obra.
Supernovy nastávajú na konci životného cyklu masívnych hviezd a predstavujú gigantickú kozmickú explóziu. Tá môže so sebou zobrať aj planéty, ktoré obiehali okolo hviezdy.
To však nie je jediný spôsob, ako môže planéta zaniknúť. Ako informuje portál Scientific American, v novej štúdii sa vedci pozreli na to, ako môžu planéty skončiť pohltené ich hviezdou a ako posledné chvíle planéty menia jej správanie.
„Pohltenie planéty hviezdou je pravdepodobne bežný jav,“ vysvetľuje autor štúdie z University of California, Santa Cruz.
Výskum poukazuje na jednu fascinujúcu vlastnosť, a to že planéty s desaťnásobkom hmotnosti Jupitera môžu stret s hviezdou prežiť. Podľa výskumu dokážu odhodiť vonkajšie vrstvy hviezdy, čo vedie k zvýšeniu jasu na niekoľko hodín alebo až na niekoľko tisíc rokov. Hviezdu ovplyvnia aj menšie planéty, čo sa prejaví jemným a krátkym blikaním hviezdy. Menšie planéty sa však nedokážu vymaniť z gravitačného vplyvu hviezdy.
Vedci študovali pohltenie planét v momente, keď hviezda začne svoj prechod na červeného obra. Ten nastáva minutím sa vodíku slúžiaceho ako palivo pre jadrové reakcie. Ako červený obor skončí aj naše Slnko a to za približne 5-miliárd rokov. Astronómovia predpokladajú, že počas tohto prechodu pohltí planéty Merkúr a Venušu, no nie sú si istí, či rovnaký osud čaká aj našu Zem.
Hviezda prechádzajúca na červeného obra, môže narásť až do stonásobku predchádzajúcej veľkosti. Počas toho odhadzuje vonkajšie vrstvy, čím stráca hmotnosť a oslabuje sa aj jej gravitačný vplyv na planéty. Tie sa môžu zachrániť, ak sa ich obežná dráha posunie o čosi ďalej. S nižšou gravitáciou sa hviezda dostáva pod väčší vplyv gravitácie iných telies. To môže vytvoriť väčšie slapové sily, ktoré ukradnú planétam energiu a ich obežná dráha povedie špirálovito až do útrob hviezdy.
Neprehliadnite
Môže planéta prežiť?
Masívne planéty majú väčšiu šancu prežiť pád do útrob hviezdy, no všetko závisí na konkrétnej interakcii s hviezdou. Atmosféra červeného obra je búrlivá a gravitácia hviezdy môže planétu stiahnuť priamo do jadra. Počas cesty však vzniká množstvo trenia, ktoré môže rozvíriť atmosféru hviezdy a spôsobiť stratu jej vonkajších vrstiev. Ak sa toto planéte podarí, má šancu prežiť.
Či už planéta prežije alebo nie, aj v prípade skazy po sebe môže zanechať stopy. Astronómovia si všimli, že niektoré obrie hviezdy rotujú rýchlejšie, než by mali. Predpokladajú, že takéto hviezdy v minulosti pohltili svoje planéty. V tomto prípade platí že čím väčšia planéta, tým sú dôsledky výraznejšie.
Hviezda však môže vo svojich vrchných vrstvách ukrývať látky, z ktorých sa pohltená planéta skladala. Astronómovia si všimli, že približne percento červených obrov je bohaté na lítium. Lítium sa v hviezdach páli pomerne rýchlo, no podľa modelov môže táto látka hovoriť príbeh o tom, ako sa planéta postupne rozkladala, keď padala hlbšie a hlbšie do hviezdy.
Vedci by mohli objaviť pohltené planéty aj podľa krátkeho zvýšenia jasu hviezdy. Masívne planéty by mohli vyvolať rozjasnenie na tisíce rokov, no aj v prípade menších planét by mohol nastať rovnaký prípad. Ten by však trval len niekoľko hodín.
Komentáre