SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Hubblov ďalekohľad siahol až na dno svojich možností: Podarilo sa mu vyriešiť jednu z najväčších záhad kozmológie?

Hubblova konštanta alebo rýchlosť expanzie nášho vesmíru, sa radí k najväčším záhadám vedy, je totiž vždy iná.

Po takmer 30 rokoch sa Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu podarilo získať viac ako 40 orientačných bodov vo vesmíre, prostredníctvom ktorých sa vedci pokúsia zistiť rýchlosť expanzie vesmíru. Táto vedecká misia má však háčik, píše portál NASA.

V roku 1998 vedci objavili temnú energiu, záhadnú odpudivú silu, ktorá poháňa expanziu vesmíru, no až v posledných rokoch sa im podarilo objaviť jednu obrovskú zvláštnosť. Touto záhadou je fakt, že rýchlosť expanzie vesmíru sa drasticky líši podľa toho, akým spôsobom sa ju rozhodnú merať. Dáta z Hubblovho teleskopu a ďalších podobných nástrojov ukazujú iné hodnoty, ako pozorovania kozmického mikrovlnného pozadia, čo je pozostatok veľkého tresku.

Prečo sú výsledky odlišné ostáva nateraz záhadou, no dáta z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu naznačujú, že sa vo vesmíre deje niečo, čomu úplne nerozumieme. Niektorí vedci naznačujú, že vyriešenie tejto záhady si bude vyžadovať nové fyzikálne zákony.

Meranie rýchlosti expanzie vesmíru vedci vykonávajú buď meraním kozmického mikrovlnného pozadia alebo prostredníctvom Cefeidov, hviezd ktoré pravidelne menia svoju svietivosť. Tieto hviezdy sú pre vedcov ideálnymi objektmi na meranie kozmických vzdialeností a aj expanzie vesmíru. Na vypočítanie väčších vzdialeností sa využívajú mimoriadne energetické udalosti, napríklad supernovy Typu Ia. Prostredníctvom týchto objektov sa vedcom podarilo vytvoriť vzdialenostnú škálu, ktorá je mimoriadne dôležitá pri určovaní rýchlosti expanzie vesmíru nazývajúcej sa aj Hubblova konštanta.

Problém Hubblovej konštanty

Hubblova konštanta je dôležitý údaj pri určovaní veku nášho vesmíru. Pomenovali ju podľa astronóma menom Edwin Hubble, ktorý začal študovať expanziu vesmíru. Hubblov vesmírny ďalekohľad začal svoju misiu v roku 1990 a okamžite sa zameral na Cefeidy. Dva vedecké projekty si dali za cieľ upresniť Hubblovu konštantu na základe Cefeidov, ktoré slúžili ako míľniky vo vesmíre. Výsledky tohto výskumu určili rýchlosť expanzie vesmíru na 72 km/s/Mpc (pozn. redakcie: 72 kilometrov za sekundu za megaparsek).

Ostatné výskumy zakladajúce sa na pozorovaní Cefeidov prišli s výsledkami podobnými prvotnému výskumu. Problém ale nastal v momente, keď sa spojil Štandardný kozmologický model s misiou Európskej vesmírnej agentúry. Misia Planck pozorovala kozmické mikrovlnné pozadie a podľa nej je hodnota Hubblovej konštanty 67.5 km/s/Mpc.

Hubblov vesmírny ďalekohľad pracoval s obrovským množstvom objektov a nemožno výsledky označiť za nesprávne. Rozdiel Hubblovej konštanty sa vo svete fyziky začína chápať ako vážny problém, na ktorý zatiaľ neexistuje vysvetlenie. Preto sa začínajú vedci domnievať, že riešenie príde s novými fyzikálnymi zákonmi, ktoré rozšíria chápanie vesmíru okolo nás.

Hubblov vesmírny ďalekohľad sa podľa slov vedcov dostal až na hranicu svojich možností. Ako tvrdí laureát Nobelovej ceny, Adam Reiss: „Hubblov ďalekohľad zaznamenal všetky supernovy, ktoré dokázal vidieť za posledných 40 rokov.“

Pre vedcov je problém Hubblovej konštanty mimoriadne fascinujúci. Svoju misiu začali pred takmer 30 rokmi, no aj dnes ich výsledky dokážu mimoriadne fascinovať. Hoci je riešenie tohto problému zatiaľ v nedohľadne, už teraz je jasné, že spolu s ním príde aj nové pochopenie toho, ako vesmír funguje. Viac svetla do prípadu prinesie aj vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorý už čoskoro začne tam, kde Hubblov ďalekohľad skončil.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close