Hubbleov teleskop potvrdil, že najväčšia kométa, akú sme kedy videli, zodpovedá 15 Mount Everestom

Astronómovia potvrdili veľkosť kométy Bernardinneli-Bernstein, ktorá je najväčšou kométou, akú sme kedy objavili.

kometa
Zdroj: berrydog / Shutterstock.com

Výskumníci z NASA informujú, že pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu určili veľkosť najväčšieho jadra kométy, aké astronómovia doteraz pozorovali. Toto jadro je približne 50-krát väčšie, ako jadrá bežne pozorovaných komét.  

Ide o kométu C/2014 UN271, ktorú ale môžeš poznať aj ako Bernardinelli-Bernstein. Momentálne sa kométa rúti z okrajov Slnečnej sústavy rýchlosťou približne 35-tisíc kilometrov za hodinu. Astronómovia vysvetľujú, že kométa sa do vnútornej časti sústavy nedostane. Najbližšie popri Slnku preletí vo vzdialenosti 1,6-miliárd km, čo je niekde kúsok za obežnou dráhou Saturnu.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

“Táto kométa je len vrchol ľadovca. Existujú tisíce ďalších komét, ktoré ležia na okraji Slnečnej sústavy, ale sú príliš tmavé na to, aby sme ich dokázali pozorovať. Vždy sme predpokladali, že kométa Bernardinelli-Bernstein je veľká, keďže je tak jasná na tak obrovskú vzdialenosť. Teraz sme zistili, že to tak skutočne je,” vyjadril sa David Jewitt, planetárny vedec a jeden z autorov štúdie, ktorá popisuje veľkosť kométy.

Vedci potvrdili veľkosť najväčšej kométy, akú sme kedy pozorovali
Zdroj: NASA, ESA, Man-To Hui (Macau University of Science and Technology), David Jewitt (UCLA), Spracovanie: Alyssa Pagan (STScI)

Lenže aká je kométa Bernardinelli-Bernstein veľká? Pozorovania Hubblovho vesmírneho teleskopu odhalili, že jadro kométy má veľkosť približne 128 km. Ako už aj jej názov napovedá, kométu Bernardinelli-Bernstein objavila dvojica astronómov, Pedro Bernardinelli a Gary Bernstein. Všimli si ju v archívnych záberoch prieskumu Dark Energy Survey, ktorý prebiehal v observatóriu v Čile.  

Po prvýkrát sa kométa astronómom ukázala v novembri 2010. Vtedy sa nachádzala približne vo vzdialenosti Neptúnu. Odvtedy kométu pozorovalo niekoľko pozemných a vesmírnych teleskopov.  

Pozoruhodný objekt 

Výskumníkov fascinuje aktivita kométy, ktorá sa ešte stále nachádza od Slnka veľmi ďaleko. Zmerať veľkosť jadra kométy nebolo pre astronómov jednoduché. Najväčším problémom bolo rozlíšiť pevné jadro od obrovského prašného obalu, ktorý sa okolo neho nachádza. Kométa sa nachádza tak ďaleko, že Hubblov vesmírny teleskop nedokázal vizuálne rozlíšiť jadro od prašného obalu. Teleskop si však všimol skok v jasnosti na mieste, kde by sa malo jadro nachádzať.  

Astronómovia následne vytvorili počítačový model prašného obalu kométy a nastavili ho tak, aby sedel s obrázkami Hubblovho vesmírneho teleskopu. Následne odčítali jas prašného obalu a ostalo im len jadro.  

“Predpokladali sme, že pôjde o veľkú kométu, no potrebovali sme tie najlepšie dáta, aké sme mali k dispozícií. Použili sme päť fotografií, ktoré Hubblov vesmírny teleskop zachytil v januári 2022,” tvrdí vedúci štúdie, Man-To Hui.

Nepremeškajte návštevu kométy 12P/Pons-Brooks
Zdroj: Wikimedia (Nielander – CC0 1.0 DEED)

Najväčšia kométa, akú sme kedy videli 

Keď výskumníci pomocou počítačových simulácií získali len jednu svetlú bodku, ktorá predstavovala jadro kométy, následne zistili jeho veľkosť. Na to použili aj dáta z observatória ALMA v Čile. Spolu s nimi dokázali zúžiť možný priemer jadra kométy a jeho odrazivosť svetla. Spojené dáta Hubblovho vesmírneho teleskopu a rádiového observatória ALMA sa veľkosťou približujú k prvým odhadom. Vedci si ale všimli, že jadro kométy je ešte tmavšie, ako spočiatku predpokladali.  

“Jadro je veľké a černejšie ako uhlie,” hovorí Jewitt.  

Kométa Bernardinneli-Bernstein pochádza z Oortovho mraku, hypotetickej štruktúry na samom okraji sústavy, ktorá je domovom triliónov ďalších komét. Predpokladá sa, že kométa k Slnku cestuje už viac ako milión rokov.  

Medzihviezdne objekty
Znázornenie našej sústavy a Oortovho oblaku. Zdroj: NASA/JPL

Objekty v Oortovom oblaku nevznikali ďaleko od Slnka. Namiesto toho ich na okraj Slnečnej sústavy vyhodili gravitačné interakcie formujúcich sa plynných planét. Astronómovia predpokladajú, že tieto kométy sa k Slnku vydávajú len v prípade, ak ich rozruší gravitačná sila hviezdy prelietajúcej popri našej sústave.  

Kométa Bernardinneli-Bernstein obehne okolo Slnka raz za približne 3-milióny rokov. V najvzdialenejšom bode sa nachádza od Slnka až pol svetelného roka. Pre astronómov tento objekt predstavuje jedinečnú možnosť dozvedieť sa o distribúcii hmotnosti objektov v Oortovom oblaku a jeho celkovú hmotnosť.  

Sleduj našu novú Facebook stránku a pridaj sa!

Komentáre