Hladnejší a o niečo širší: Toto sa deje s našim telom ak si neodpustíme polnočný „snack“
Neskoré jedenie vplýva na fungovanie nášho tela niekoľkými spôsobmi, ktoré odhalili autori nového výskumu.
Obezita je výrazným problémom na celom svete. Vysoká nadváha môže spúšťať celý rad rôznych ochorení, vrátane cukrovky alebo aj rakoviny.
Všeobecne prevláda názor, že by sme sa mali vyhnúť prijímaniu potravy po určitej hodine, no len málo vedeckých prác sa zameralo na to, ako môže „polnočné snackovanie“ ovplyvniť fungovanie nášho tela. Výživový experti vysvetľujú, že jedenie pred spánkom môže ovplyvniť telesný rytmus. Ráno je telo citlivejšie na inzulín, aby sme dokázali stráviť potravu a získať energiu, potrebnú na zvládnutie nadchádzajúceho dňa. Počas noci sa naše telo stáva citlivé na inzulín a ak sa na noc poriadne najeme, väčšina kalórií sa uloží ako tuk.
Nová štúdia z Birgham and Women’s Hospital však zistila, že to kedy jeme drasticky ovplyvňuje koľko naše telo vydá energie, ako aj chuť do jedla. Výsledky štúdie potvrdzujú, že neskoré jedenie naozaj zvyšuje riziko obezity a znižuje naše šance chudnúť.
„Naša štúdia sa zakladala na jednej otázke: Môže čas prijímania potravy vplývať na naše telo, ak sa nič iné nezmení?“ vysvetľuje jedna z autoriek štúdie, Nina Vujovic.
Neskoré jedenie
Výsledky štúdie jasne poukázali na to, že neskoré jedenie ovplyvňuje náš pocit hladu, spôsob akým telo spaľuje kalórie a ukladá tuk. V rámci štúdie vedci pracovali so 16 dobrovoľníkmi s nadváhou až obezitou. Rozdelili ich na dve skupiny, ktoré sa museli riadiť prísne nastaveným plánom. Jedna jedla skoro ráno, zatiaľ čo druhá o štyri hodiny neskôr. Samotné jedlo sa nemenilo. Posledné tri týždne pred koncom experimentu museli dobrovoľníci dodržiavať aj prísny režim spánku.
Počas experimentu dobrovoľníci zaznamenávali svoje pocity hladu a chute do jedla. Zároveň im výskumníci pravidelne analyzovali krv a merali teplotu.
Neprehliadnite
Neskoršie jedenie výrazne ovplyvňuje pocit hladu a činnosť hormónov regulujúcich chuť do jedla. Ak jeme neskoršie, hladiny leptinu – hormónu spojeného s pocitom plnosti, boli nasledujúcich 24 hodín nižšie oproti hladinám človeka, ktorý sa najedol skoro ráno. Neskorí jedáci zároveň spaľovali kalórie o čosi pomalšie, zatiaľ čo sa ich tuk ukladal rýchlejšie. Výskumníci zároveň mohli pozorovať aj zmeny v tukovom tkanive.
Nová štúdia sa zhoduje aj s ďalšími výskumami, ktoré tvrdia že jedenie v neskorších hodinách pre nás nie je dobré. Aj práca Vujovic a jej vedeckého tímu naznačuje, že neskoré jedenie výrazne zvyšuje riziko obezity. V budúcich štúdiách chcú vedci pracovať s ešte väčším počtom dobrovoľníkov, aby mohli vytvoriť všeobecný model pre populáciu.
Vujovic sa zároveň chce pozrieť na to, ako môže vplývať na našu energiu rozdielny časový úsek medzi našim posledným jedlom a spánkom. Cieľom je pochopiť čo najviac faktorov, ktoré by mohli vplývať na zvýšené riziko obezity.
Komentáre