SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Hľadali sme podľa neho život, teraz si musíme dať pozor: Kyslík môže vznikať aj inak!

Vedci z University of Gothenburg objavili cestu, ako by mohol vzniknúť kyslík bez biologických organizmov.

Kyslík sa radí medzi tie najdôležitejšie látky, aké život potrebuje. Záhadou stále ostáva, ako môže táto látka vznikať, hoci čo-to o nej vedci poznajú. Predpokladá sa, že aspoň na Zemi vznikol kyslík prostredníctvom fotosyntézy siníc a odštartoval veľkú oxidačnú udalosť pred približne dvoma miliardami rokov.

Kyslík teda vzniká biologickou cestou, no výskumníci dlhú dobu tušili, že by mohol vzniknúť aj abiotickými, teda nebiologickými procesmi. Výskum z University of Gothenburg toto tušenie potvrdil. Podarilo sa im totiž objaviť spôsob ako môže kyslík vznikať z oxidu siričitého. Túto molekulu možno objaviť v atmosférach mnohých mimozemských svetov a uvoľňuje sa do atmosféry aj počas sopečných erupcií.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ak sa molekula vystaví dostatočne silnému žiareniu, napríklad od Slnka, môže dôjsť k jej ionizácii. V tom momente sa z nej stane dvojitá pozitívne nabitá sústava. Po tomto procese si môžu atómy vymeniť miesto a dôjsť k rozpadu atómu síry. V tomto momente ostane len pozitívne nabitá molekula kyslíku. Ak získa elektrón z inej molekuly, kyslík sa neutralizuje.

Kyslík na mesiacoch Jupitera

Táto zhoda udalostí by dokázala vysvetliť ako vznikol kyslík na niektorých mesiacoch Jupitera bez toho, aby vedci zaznamenali stopy života. Tými mesiacmi sú Europa a Ganymedes, kozmické telesá ktoré by pod svojim povrchom mohli ukrývať oceán. Aj napriek predpokladaným priaznivým podmienkam ale nie je isté, či sa pod povrchom mesiacov život ukrýva alebo nie.

Podľa novej štúdie by však mohol vďaka tomuto abiotickému procesu vznikať kyslík priamo na povrchu mesiaca Európa. Následne sa vďaka ložiskám slanej vody v ľadovej škrupine dokáže dostať cez niekoľkokilometrovú bariéru až do oceánu v útrobách mesiaca. Existenciu jazierok predpovedajú určité oblasti, ktoré astronómovia označujú ako „chaotický terén“. Hoci ľad by mohol dosahovať hrúbku až 25 km, pod chaotickým terénom sa môžu nachádzať ložiská v hĺbke len 3 km.

Europa
Zdroj: NASA/JPL/University of Arizona/University of Colorado

Transport kyslíka z povrchu mesiaca do hlbších vrstiev zatiaľ nie je úplne jasný. Podľa teórie by teplo malo rozpustiť ľad, ktorý sa nachádza v nižších vrstvách škrupiny. Na povrchu sa tento dej prejavuje vytvorením prasklín a rýh. Na to aby sa mohol kyslík dostať z povrchu do oceánu pod ním musí byť ľad v nižších vrstvách aspoň čiastočne rozpustený.

Viac informácií vedcom prinesie pripravovaná misia Europa Clipper. Tá by mala odštartovať v roku 2024.

Mesiace ako Európa alebo Ganymedes, sa považujú za ľadové svety, ktoré sa dostávajú do pozornosti vedcov. Hoci sa nachádzajú ďaleko za obývateľnou zónou Slnka, vďaka ich vnútorným procesom majú dostatok tepla na to, aby si udržali oceán v hlbších vrstvách. Hrubá ľadová škrupina ich zároveň chráni pred škodlivým žiarením.

Autori štúdie na záver vysvetľujú, že okrem fotosyntézy mohol na Zemi kyslík vznikať aj totuto abiotickou cestou.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close