SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Hibernácia ako spôsob cestovania naprieč vesmírom: Oplatí sa podstupovať riziko umelo vyvolaného „zimného spánku?“

Nedávno bola publikovaná štúdia, ktorá sa pozrela na hibernáciu ľudí. Jej výsledky sú prekvapujúce.

Jedným z najznámejších trópov Sci-fi sú takzvané hibernačné kapsule, ktoré umožňujú ľudským cestovateľom prespať cestu počas dlhých vesmírnych ciest. Človek by sa počas hibernácie dostal do stavu, podobnému zvieratám, ktoré sú počas chladných mesiacov v zimnom spánku.

To znamená, že by sa metabolizmus ľudského tela rapídne znížil a nielenže by človek celú dlhú cestu prespal, spotreboval by oveľa menej živín, ako keby bol bdelý. Hibernácia je stále predmetom sci-fi, no tento koncept sa zdá byť tak reálny, že sa naň pozrela aj Európska vesmírna agentúra.

Podľa správy uverejnenej na portáli agentúry, hľadá ESA spôsob, ako čo najefektívnejšie dopraviť ľudí na Mars. Ak by posádka celú cestu prespala, vesmírna raketa by mohla byť až o tretinu menšia. Počas zimného spánku zvieratá vstupujú do fázy, ktorá sa označuje ako torpor. ,

Niektoré živočíšne druhy vstupujú do zimného spánku úplne prirodzene. Je otázne, či je takýto stav možné vyvolať aj u ľudí. Hoci my nemáme takú prirodzenú schopnosť, ako napríklad medveď, už od 80. rokov sa vedci domnievajú, že by bolo možné takýto stav vyvolať umelo.

Dvojica vedcov sa ale rozhodla zistiť, či je naozaj možné uložiť ľudí do zimného spánku. Skúmali aj to, aký by to malo dopad na šetrenie zásob. Vedcom sa vo výskume podarilo určiť minimálnu úroveň metabolizmu, ktorá umožňuje bunkám prežiť v chladnom prostredí s nízkymi hladinami kyslíku. My ľudia sme relatívne ťažké tvory a ak by aj existoval spôsob, ako nás uložiť do umelého spánku, podľa štúdie sa to vôbec neoplatí, píše Science Alert. Autori štúdie totiž zistili, že udržiavaním zdravého človeka v hibernácií by sa ušetrilo zanedbateľné množstvo zdrojov, ako keby bol človek pri vedomí.

Hibernácia sa neoplatí

Zároveň zistili, že dlhé cesty naprieč vesmírom zrejme nebudú ani s hibernáciou možné. Hypotetické hibernačné zariadenie prirovnali k zimnému spánku medveďa. Ten síce zrazí svoju energetickú spotrebu až o 98%, no aj napriek tomu môže počas zimy prísť až o štvrtinu svojej váhy.

Človek potrebuje za deň približne 12-tisíc kilojoulov energie. V prípade hibernácie by sa táto spotreba znížila len na niekoľko stoviek kilojoulov. Potrebnú energiu by si pochopiteľne telo bralo z našich tukových zásob.

Za deň by hibernujúci kozmonaut stratil približne šesť gramov tuku. Za rok by teda schudol až o dve kilá. Počas cesty k vzdialenej hviezde by teda musel kozmonaut poriadne pribrať, alebo sa pravidelne budiť z hibernácie, aby doplnil energetické zásoby. Vo výskume sa zároveň ukázalo, že pre veľké cicavce nie je hibernácia až tak užitočnou vlastnosťou. Hibernujúci človek by totiž nemal až tak odlišné energetické náklady ako človek, ktorý je jednoducho v pokoji.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close